Prišli na svet, aby sa vraj stretli.

Aby sa milovali vopred určenú dobu,
splodili dcéru i syna a aby po tom,
čo im akosi záhadne sublimovala ružová opona,
ktorá ich pódium oddeľovala od všetkých tých očí okolitého sveta,
aby potom prestali chápať jeden druhého a celkom zmĺkli.
Čo zmĺkli?
Priam onemeli vlastnou vinou samoty a biedneho dňa,
ktorý ani východ slnka nerozžiari v ich temnote a neschopnosti
podať si ruku na znak zmierenia.
Obal intimity,
do ktorého ich spoločný život nenapísal ani päť riadkov,
sa v tajomnom zahalení záhadne rozpustil vo vetre času a antipatie.
Transparentne odovzdali svoju dušu apatii
a tak bez slova a stále pod jednou strechou
plnia stratený zmysel jeden vedľa druhého.
Nie spolu,
lež osobitne,
len vedľa seba,
každý vo svojej kompetencii rozptylu zomrelých emócií…
Ako mŕtve duše!
Úplne vzájomne mŕtve!