Je večer, vonku začína teplá noc a tie potvory sa vám serú do príbytku a sadajú na biele steny, akoby nemohli ostať radšej vonku. Ticho počkajú kým zaspíte a bum. Vpichnú do Vás to nevkusne dlhé pichadlo aby z vás vycucali nielen krv, ale aj nervy.
Ako ich teda zlikvidovať, kým čakajú na svoje žrádlo? Precízne namontované sieťky proti hmyzu sú na oknách platné ako deravá naberačka na vodu, keď aj tak vchádzate do domu dverami. Aj tam čakajú, lebo vedia, že raz…

Čapnúť ich rukou vo vzduchu? Hm, to vyžaduje presnosť a rýchlosť. Alebo použiť noviny, či uterák? Prd makový, jediné čo po nich ostane je nechutný fľak na stene a do ďalšieho maľovania si vďaka tomu presne pamätáte, kde ste ho vtedy dostali. Strieľať po nich rôznymi predmetmi je rovnako nezmyselné ako zošívanie sadrokártónu nylónovou niťou.

Ale čo takto skúsiť vysávač? Hm? Len si ho predstavte, pichača jedného, ako tam nič netušiac sedí, kým vy sa k nemu blížite hadicou od vysávača. Neudrží sa a je tam.

Možno je načim popísať ako to vidí on.

„Táááák, konečne som sa dostal dnu. Teraz si pekne sadnem, spravím si rozhľad a v noci zaútočím.“ – skonštatoval s ironickým úsmevom víťaza.

„Pozri sa, Bzuki, aké zvodné krivky má tá ženská v spodnom prádle, čo drží to hučiace čudo. Jóóój a tá mäkká pokožka…vidíš to? Ej, dnes veru hladní nebudeme!“ – vraví s nadšením svojmu bojovníkovi, ktorému sa podarilo s ním dostať sa dnu a našiel si svoje miesto opodiaľ.

„Hmmm, pravdu vravíš, eeej už aby som si pichol.“ – súhlasí s ním kamarát a potichu čumiac do steny ostanú čakať.

A zrazu to príde…

„Hej Bzuki, čo sa deje, ja sa neviem udržať, niečo ma odtiaľto ťahááááááá…“ – a už je fuč. Z hadice vysávača je počuť len komárie „uáááááá, pomóóóc“ a slabé nárazy komára o steny hadice snažiac sa bezúspešne zachytiť na jej ohyboch. Bum. A zrazu neznesiteľný dusivý kašeľ…

„Fuj, to kde som sa dostal?“. Kým sa krúti v priestore, zbadá na filtri prilepených svojich kamošov, ktorý sa márne snažia mávať s už aj tak dolámanými krídlami a dostať sa odtiaľ preč. Teda až do chvíle, kým tá ženská v spodnom prádle nevypne vysávač. A odrazu jeho kamoši popadajú, akoby na povel, do prachu skôr ako tam prilepilo aj jeho. Celkom vyčerpaní a dolámaní na seba hádžu prekvapené pohľady a je im jasné, že dnes už asi pichať nebudú.

„Vidím dieru!“ Zvolá na plné pecky svojím prachovým hrdlom jeden z nich a aj napriek tomu, že jeho pichadlo je celkom dolámané, sa snaží dostať von. Ostatní ho nasledujú. Driapu sa prachom až k ústiu, nádej na vyslobodenie stúpa, už sú takmer v polovici hadice…..„Poďme chlapci, ešte kúsok“ – podporuje unavených zúfalcov, keď v tom sa vysávač opäť zapne a cáp… sú tam, kde boli predtým.

Nuž ak teda máte vysávač so spätnou klapkou, je vyhrané. A možno aj tie moderné s vodnou filtráciou veľa pomôžu, lebo som ešte nevidel komársky plavecký výcvik v rotujúcej sa vode.

Stena je čistá a komárov niet. Žeby to skutočne pomohlo? A bez chémie? Možno to raz skúsim.

No nech sa páči, tak potom dobrú noc.