Skutočne len malý fragment komunikácie. Je toho viac, ale zohnať dnes dobrého remeselníka…. najlepšie je ním sa stať.

„Á dobrý deň pani „xy“, takže súhlasím s ponukou za vodárske a elektro práce, i keď sa mi to zdá veľa, ale nech už to mám jedným vrzom, veď o chvíľu sa tam sťahujeme, remeselníci sú na stavbe, jasné môžeme ísť do toho.“ – a celkom spokojný, že som objednal relatívne poslednú vec aby sme mohli zapojiť práčku pod schodami. Uff.

Po týždni som sa na mieste pýtal stavbyvedúceho, že kedy bude tá voda a elektrika zapojená. Škoda, že nič netušil, vraj si to mám oficiálne objednať, čo som samozrejme pred týždňom už urobil. Vodára som síce zohnal, trvalo to však niekoľko dní osobného involvmentu. Prišiel, rozbil stenu, odpojil plyn, uzatvoril koncovky na vývodoch a odišiel. Whups a čo teraz? Zase som sa musel obrátiť na kompetentnú osobu a na moje naliehanie mi táto osoba poslala murára aby tú príšernú „stenovú rozsekanicu“ zamuroval. Čuduj sa svete, ešte v ten deň. Skoro mi oči vypadli, pretože takúto promptnosť som po týchto a iných skúsenostiach neočakával.

Murár, síce pindal, že keby bol vedel, že je tam taká „dzíra“, priniesol by si hrubú maltu a nie pucovaciu, prácu však urobil. Aký majster….hmmm.

„Šéfko, toto musí zatáhnut, já to dójdem zajtra ráno zapucovat.“
Tuším tento bol z tých všetkých najflexibilnejší, naozaj prišiel ráno a stenu „dopucoval“ ako bol večer predtým sľúbil.

Lenže mal som pekne zapucovanú stenu s dvoma zaslepovacími koncami na vodu a odtok. Po ďaľšom takmer týždni mi už začala dochádzať moja trpezlivosť, veď robia toť kúsok odtiaľto na stavbe, to nemôže sem skočiť? No nemohol. Keď som ho totiž v piatok videl (jeho auto som už poznal), tak práve odchádzal, lebo na dnes skončil. Tak mi povedal stavbyvedúci. A hodinky mi ukazovali 11:00 doobeda. Len môžem závidieť.

Už sme bývali, zaslepováky stále trčali a zapojenie novej elektrickej zástrčky s novým ističom som trpezlivo urgoval.

Konečne sa mi podarilo zohnať vodára. Ruky vo vrecku, a jeho mladý kolega zapájal, kým on mapoval situáciu. Vravím, že nemáme kohútik ako mám zapojiť vodu do práčky? Skôr než som sa nazdal, odmontovával jeden z kuchyne so slovami: „Aha veď tento bol pôvodne na práčku, to ste mali v cene.“ Škoda, že ho nezaujímalo, že som si zaplatil komplet nový. Polovicu podlahy som mal už položenú a ako vytiahol ten kohútik…. sŕŕŕŕŕ, fŕŕŕ a už som mal štvrť kuchyne zaliatu vodou. Síce vypol hlavný prívod vody, ale v rúrkach ešte ostala, vlastne nechcela tam ostať, skončila na podlahe. V ten deň som podlahu dokončiť však nemohol. Uschnúť to veru muselo.

Odchytil som si ich na odchode . „A čo s tou dierou, čo mi ostala v kuchyni po odmontovanom kohútiku?“ – ostal som v úžase na nich pozerať. „Veď mi to zaplaví kuchyňu, keď pustím hlavný prívod vody!“

„Šak si tam dajte takú plochú záslepku, čo býva na radiátoroch, to kúpite aj hentam v dedine v búdke.“ – a už ich nebolo. Kým som zodvihol svoju sánku, ktorá mi padla až na kolená mi doplo, že jeden radiátor mi ostal v garáži. Zaslepil som to a pustil vodu. Uff. Potom som však zbadal, že nezapojil nazad plyn na kotol, ktorý sám odpojil. Isto by mi povedal, že plynár tu dnes nie je. Aj tesnenie odtiaľ akosi zmizlo, takže hold, ak chceš kúriť, staraj sa. Asi sa tieto veci píšu v objednávke medzi riadkami. Neviem, musím sa takéto ešte naučiť.

Pani „xy“ mi píše mail, aby som už konečne podpísal ten dodatok k zmluve za elektro a zdravotechnické práce a či už sú všetky práce dokončené. Mandle mi veru podskočili….. no čo na toto odpísať?

Voda aj s odpadom na práčku, teda zdravotechnika, hurá, je dokončená a môžeme si konečne položiť už dlažbu. Už sa nič rozbíjať nebude. A zástrčka s novým ističom? Fíha, akosi mi to ušlo. Prečo asi? Nuž ale povedal som, už sa nič rozbíjať nebude. chcel chvíľu vydýchnuť, keďže tým dieťaťom už byť nemôžem.