Keď páni vlci vyjú, bijú sa a pijú. Keď cítia, že v rajóne sa zmena blíži, nevrlo na mesiac hlavu dvihnú a odpoveď zo sfér vyšších čakajú. Veď nik z nich nevie, čo bude, až spln sa skončí a mesiac cúvať začne. Veď nik nevie, kto prežije z nich tento spln a kto z nich sa nasýtený a či o hlade do brlohu vráti.
Tím takýchto „vlkov“ v ľudskom svete zvyčajne ovplyvňuje rozhodnutie human resources, či priameho nadriadeného, či príjem nového „vlka“ do svorky. Určite to ale nebude alfa samec, aspoň nie zo začiatku, pretože hierarchia je medzi vlkmi prioritou bytia číslo jedna. Pre alfa vlka je vždy ohrozením príchod iného vlka, najmä, keď sa zaradí hneď do pozície beta, pretože vo vlčom svete len tento samec môže ohroziť alfu. O omega jedincoch – posledných článkoch vlčej svorky sa toto povedať nedá. Pokiaľ je ale omega „nevýkonná“, rovnako ovplyvňuje fungovanie svorky.
Hierarchická štruktúra svorky je daná rovnováhou síl. Zospodu pôsobí tendencia k sociálnej expanzii a proti nej pôsobí v priamej úmere snaha nadriadených udržať si svoje miesto. Žiaľ niekedy aj za cenu nesociálneho správania sa a egoizmu. Rovnováha síl je preto vo svete ľudskom často dynamickou zložkou takejto svorky a preto, keď nastáva boj o miesto alfa samca, ktorý svorku vedie, ide sociálne správanie bokom. Často aj z tohto dôvodu „vlci“ začnú vyť na poplach. Najmä ak je aj ich súčasná pozícia vo svorke ohrozená.
Veď kto by chcel byť „omegou“?
Zvuk vytia v nás potom vzbudzuje akýsi podvedomý strach, či zimomriavky, pretože tento zvuk sa nám, ľuďom, spája s hororovými scénami z filmov. Očakáva sa preto niečo, čo nebude v súlade s pozitívnou predstavou jednotlivcov v danej svorke, teda niečo negatívne a prirodzene to ovplyvňuje jeho výkon.
Vypime si teda, bratajme sa tak! Nie všetci ale tento spôsob „bratania sa“ uznávajú. Sú to väčšinou jednotlivci, schopní zastúpiť časom beta, alebo rovno alfa samcov, ktorým nezáleží na pozícii, ale práve na sociálne založenej a hlavne prirodzenej komunikácii vo svorke. Sú toho názoru, že svorka práve vytím na poplach stráca svoju silu v postavení voči iným svorkám, ale i toho názoru, že bez vytia na poplach sa nič v brlohu nezmení k lepšiemu, takže vytie na poplach je v tomto prípade viac, než nevyhnutné.
Vlci totiž pri poplachu vyjú hlavne v blízkosti svojho brlohu a to najmä kvôli vzájomnej lokalizácii (nie až tak aplikovateľné vo vzájomnom porovnaní s človekom), v búrke, alebo v neznámom území. To znamená, že ak sa ich územie stáva neznámym územím, dostanú o seba strach. Nie o svorku, ale o seba! Každý vlk má totiž svoj vlastný špecifický spôsob vytia a preto je vo svorke veľmi ľahko identifikovateľný. Vlci tiež vyjú zo žiaľu alebo ako napísal RD Lawrence vo svojej knihe „Trial of the Wolf“, rovnako ako ľudia i vlci radi spievajú.
Akurát poniektorí ľudia si k tomu spevu potrebujú riadne vypiť.
A keď vlci na poplach vyjú, ľudia pre poplach pijú. :o))
Až potom bude bitka… až potom, keď dovyjú.