Plánovaná stanovačka na štýl oteckovia s deťmi, piatok ráno, prvý júlový deň, zlá predpoveď počasia, destinácia Zelená Voda. Toto úvodom. Vzhľadom na DEEJAY SESSION OPEN AIR BEACH FEST, ktorý sa mal konať na Zelenej Vode práve v tento termín a vzhľadom k predpovedanému počasiu sme zmenili destináciu nášho deviateho ročníka stanovačky na ATC Rudava. Čoby nie, tam už bola krásne modrá obloha. Chodievali sme tam od roku 2003 ako oteckovia s deťmi a vždy nám otvorili s úsmevom bránu i keď podmienky tam neboli zrovna najlepšie. Dnes neotvorili. Kemp bol mŕtvy…

Áno chodievali sme tam aj keď to bol ešte ten starý ošarpaný kemp s rozpadajúcou sa unimobunkou zvanou Recepcia. Ale žilo to tam, veľa stanov i karavanov… Boli sme tam s deťmi v roku 2003, 2004 aj v roku 2005, kým túto oblasť začali revitalizovať. Dávali tomu veľkú perspektívu – vízia štvorhviezdičkového kempu (Za hranicami mesta majú atraktívne lokality) bola lákavá, vyfasovali na to eurofondy, kde len 5% má zaplatiť obec Malé Leváre (V malých levároch zrevitalizujú jazero Rudava) a iné sľuby.

Tak si vravíme: „Dobré miesto sme to našli chlapi, ani nie ďaleko od Bratislavy, ani ceny nás tam nezabijú, je tam aj detské ihrisko, detský kútik v miestnej reštaurácii (pizzeria) priamo v kempe, k vode nie je ďaleko, bufety na pieskovej pláži, vodné bicykle…..paráda.“ Nuž tešili sme sa, čoby nie. Tak sme čakali, čo nám prinesie tá ich sľubovaná revitalizácia. Veď zmodernizovať si to pýtalo už roky. Toalety vo veľmi zlom stave, umývarky detto, no napriek tomu sa stále dalo. Hlavne, že fungovali.

Dva roky sme tam nemohli, lebo revitalizovali. Hľadali sme teda náhradné riešenia, len aby to nebolo ďaleko a deti tam prežili s nami pohodový víkend. V roku 2008 sme sa plní očakávania vrátili. Ostali sme v nemom úžase. Prvý dojem – hmmm veľká murovaná recepcia, druhý dojem – aj veľký altánok s ohniskom, hmm aj sprchy a nové toalety. Žiaľ z nášho pohľadu príliš málo za také eurofondy. Ale ok. Toto riešiť nechcem.

Náš malý altánoček stál, ledva, ale stál, ostatné boli zvalené. Ohnisko? Čo blázniš? Vo vynovenom? Neexistuje! No dobre. Tak si zájdeme do tej reštaurácie keď nemôžeme variť. Čože? Nefunguje? Na novej recepcii nám vysvetlili, že ju prevzal nový majiteľ, ale nevedia nám povedať viac. Ale on neotvoril. Čo už? Ale veď „o možnosti rekreácie na Rudave sa aj tento rok zaujímajú najmä turisti z Moravy a Čiech“ ako písali v krátkych správach z regiónu Záhorie. Tak sme sa prestravovali v bufetoch. Aspoň tie lodičky a vodné bicykle fungovali.

V tento piatok sme tam chceli ísť znovu. Hovorím si, zavolám im, či fungujú a tak, len základné info, možno aj tá reštaurácia už bude v prevádzke. Veď koniec koncov tohtoročný Summerbeach už majú za sebou, tak to tam asi funguje. Na internete som našiel info o tom, kedy začína oficiálne sezóna – všetko sedelo. Na moje prekvapenie som sa dovolal len na miestny úrad v Malých Levároch, pretože všetky telefónne čísla, ktoré som na internete, či informačných službách našiel, smerovali sem. Pani mi však vysvetlila, že mi nevie nič k tomu povedať, lebo si to na celú sezónu prenajala nejaká firma. Aká firma? To mi ale povedať nevedela. Nemal som ani len najmenší záchytný bod ako sa s niekym kompetentným ohľadne kempu skontaktovať. Dozvedel som sa veľké nič. Druhý telefonát to isté. Paralelne so mnou pátrala i volala im manželka, takže predpokladám, že pred mojim tretím telefonátom pátrali i oni, lebo som sa dozvedel názov tej firmy a dokonca aj meno majiteľa, ale telefónny kontakt zase nič. Lenže tieto informácie som si už na nete našiel aj sám. Jednoducho mŕtvy bod. Prečo? Je im to jedno?

Hold, tak sme sa tam vybrali osobne. Nabalený na stanovačku. Zatiaľ len traja oteckovia. Na výzvedy. Brána na polovicu otvorená poletovala na vŕzgavých pántoch vo vetre. Recepcia vyzerala už z diaľky opustene, cez zamknuté sklenené dvere sme tam videli nejakú sedačku, celkom prázdny recepčný pult, nikde nikoho a kemp? Ten vyzeral až prekvapivo veľmi zanedbane. Žiaden rozložený stan, žiaden karavan. Zničené striešky nad lavičkami, neporiadok atď… V plážovom bufete nám nevedeli povedať nič, no v bufete na druhej strane sme sa dozvedeli nasledovné:

– má to na celú sezónu prenajaté nejaká firma (my sme však už vedeli)
– stany inde ako v kempe sa nesmú stavať, lebo Vám policajti dajú pokutu (fajn, to sme ani nemali v úmysle)
– že tam predsa niekto chodí, lebo včera tam videli nejaký „náklaďák“

A to je všetko. Slečna bola našťastie ochotná a zistila na druhého majiteľa firmy číslo cez miestny úrad !!! (ale to je isto inak, mala tam otca) a zavolala mu. Oznámila nám však, že ten pán nikoho ubytovávať NEBUDE!!! Howgh. Hotovo! Žiadne lebo…

V tomto momente mi bolo jasné, že tu dnes neuspejeme a že musím zastaviť zvyšok oteckov smerujúcich do tohoto, dnes mŕtveho kempu a vymyslieť za pár minút náhradné riešenie. Ktovie kto ho bude mať prenajatý budúci rok? Bude o tom vôbec miestny úrad vedieť? Budú schopní poskytnúť relevantné info, aby záujemcov o kempovanie správne nasmerovali?

Večer sme už sedeli v inom kempe a nechápavo krútili hlavami, čo sa to s tým autokempom na Rudave stalo. Nemali sme jednoducho odpovede. V časoch, keď sme tam chodievali, sa nám zdal menej zanedbaný ako teraz, pár rokov po revitalizácii. Takto im tí turisti z Moravy a Čiech už nikdy viac neprídu kempovať, keď sa nedostanú k správnym informáciam. Overiť si to osobne? Z takej diaľky? Blbosť!

Po stanovačke, o dva dni, som si v mailovej schránke našiel odpoveď na mail, ktorý som v zúfalej pátračke vtedy vyslal. Dokonca tá prišla ešte v ten deň, ale až podvečer. Stálo tam, že otvorenie kempu majú naplánovné na budúci týždeň, hneď ako to schváli hlavný hygienik. Prepáčte mi za názor, ale keďže sme to tam videli, ani sa nečudujem, že hygienik musí schváiť. Uvidíme, budeme dúfať, že sa to zmení.