Dlho „ťaháte“ ráno svoje malé deti z postele? Chcete mať kľudné rána a večerné zaspávanie? Takto nejako vyzerali moje rána s deťmi predtým ako sme si dohodli pravidlá a potom keď už to fungovalo. Dnes je to už za nami, ale verte, neverte, pomohlo… Tak ako na to?
Ráno s deťmi predtým:
„Dobré ránko, Tomáško, Katka, vstávame, už je ráno.“ – a ticho som premýšľal ako ich zase dostanem z postele tak, aby všetko stihli a nedoľahol na nich stres z časovej tiesne, možno mi aj dnes naletia na nejakú fintu.
Vstával som hodinu a pol pred odchodom z domu, pretože som vedel, že skôr než zobudím ich, oživil by som kameň k úteku. Pohladil som ich po červených lícach a uistil sa, či ma vôbec zaregitrovali. Bolo treba pripraviť raňajky, ich veci na oblečenie, dohliadnuť aby sa poumývali, upratali svoje vlasy a pri tomto všetkom aby mali dobrú náladu, lebo nie je nič horšie ako ufrflané a uplakané dieťa hneď po ránu. Aby si to potom dospelý celý deň vyčítal. No to iste.
Do pol hodiny som ich postele navštívil niekoľko krát a to nehovorím o tom, aby som ich so zalepenými očami dostal, či už na záchod, do kúpeľne alebo k pripraveným raňajkám. A samozrejme popri tom ešte „v kľude“ stíhať seba.
„Nie, takto to ďalej nepôjde“ – povedal som si keď som zvážil, že si ešte stále nezvykli na povinnosť vstávania kvôli škole a škôlke.
Zo škôlky mi nosili rôzne obrázky, veď to poznáte, až jedného dňa Katka priniesla systém. Toto prišlo vhod.
Vytiahol som z jej tašky pokreslený papier. „Kati, čo je toto?“ – opýtal som sa aj keď mi to bolo na prvý pohľad jasné.
„Pozri sa Tati, toto je budík, ten nás ráno zobudí, toto jedlo, lebo potom ideme papať, toto wc, lebo…..“ – a všetko mi to povysvetľovala. Nakreslila celý ranný proces. Zavolal som teda aj Tomáška a ten si to nechal vysvetliť ešte raz. Porozprávali sme sa o tomto nápade a spoločne sme si odsúhlasili, že to skúsime použiť.
Ráno mal na chladničke každý svoj papier a magnetku, ktorou sa posúvali na aktivitu, ktorú práve robí, či ide robiť. Veď Šrek sa na nich díva a kontroluje. Vtedy fičal Shrek. Na konci toho papieru bola totiž motivácia. Katka tam mala svoj symbol hračky a Tomáško svoj. Paráda, uvidíme ako to bude fungovať.
Svtorili sme teda tieto chladničkové návody.
Ráno s deťmi potom:
Samozrejme chvíľu to trvalo, než si zvykli používať chladničkový návod, ale….
Pripravil som im raňajky, oblečenie mali pripravené od manželky, už ich len zobudiť.
„Lásky vstávame, už je ráno, ja som budík, magnetku treba posunúť, Šrek sa pozerá.“ – a s kľudom som si vošiel do sprchy. Div som nespieval. Za kúpeľńovými dverami to začalo odrazu samé žiť. Nespieval som, len som počúval ako hrkotali stoličky v kuchyni, ako buchli dvere od záchoda, dva krát spláchnutie a než som si stihol umyť zuby ja oni sa už oblečení hrali. Pravda je, že bolo treba Katke vlasy pomôcť spraviť.
„A to ste ako stihli? No zase ste ma predbehli, vy beťári!“ – bavilo ich byť prvými a tie vyžgerené do úsmevu tváre sa na mňa dívali s pocitom víťazstva. Pritom ani len za mak netušili, že vyhrávam ja.
No a nakoniec si deti spravili aj večerný návod. Motiváciou bola múdra sova, ktorá im prečítala pred spaním rozprávku. Lenže táto sova nepriletela vždy. Keď totiž deti neposlúchali, sova prísť nemohla, pretože ona číta iba poslušným deťom.
Skôr, než ich to prestalo baviť, tieto procesy mali už vžité.
„Ozaj, nedáte si ráno kávičku?“