Čerstvý chlieb jednoducho nemôže vydržať čerstvý večne. Je preto celkom bežné, že v chlebníku, v špajzi, alebo kdekoľvek si zvyknutý ho skladovať, jednoducho zostarne, prípadne rovno celý stvrdne. Alebo objavíš na jeho tele nevábne fľaky začínajúcej plesne.
Ako sa hovorí: „Na chleba sa ťažko robí.“ a preto ho predsa nebudeme vyhadzovať. Tu nájdeš zopár tipov ako takýto chlieb v rôznej fáze starnutia, môžeš stále ešte využiť v tvojej fantastickej kuchyni. Tak poďme na to…
Vychoval som dcéru,
vychoval som syna.
Priznávam, namôjveru,
že bola to aj drina.
Keď puberta ich čapla,
egom spoza masky,
sírou z očí diabla,
kreslili nám vrásky.
Niekedy je človek nútený sa zamyslieť. Ja viem, že tento úkon zyvčajne bolí – ako sa vraví – no jeho výsledkom býva vždy myšlienka. Myšlienka aktívna, ktorej niekto vraví nápad, alebo len taká ostýchavá, či spomienková. Verím, že na kategorizácií myšlienok by sa vedel kde-kto vyblázniť.
Avšak hranica medzi myšlienkou a posluchom, či vstrebávaním písma, je len ako tenká blana – vyvstalo mi odrazu v jednej myšlienke pri počúvaní audioknihy. Bolo to ešte vo fáze príbehu, kedy spoznávaš osoby a obsadenie, takže chceš dávať dobrý pozor, aby si sa sám neskôr nevyradil ako piate koleso u voza. A v jednej nebadanej chvíli, bác, to koleso odrazu odletelo a už si celkom inde.
Continue reading →Ďaľšie z mnohých rán, keď spurne vytlačený z postele sa ti akosi nechce do života. Dennodenne tie isté situácie, tie isté, prácne vyfiltrované mini radosti, tie isté túžby, ktorým akoby naschvál niekto hádže ostré polená pod nohy… a k tomu ešte tá tajená fyzická bolesť, ktorá vždy prekvapí nečakane novým spôsobom. Ale aspoň viem, že dýcham, že som ešte tu…
Tie zimné rána už také bývajú…
Trochu recesie pohrať sa s názvom tejto kapely nezaškodí. Keď sme dávnejšie „pařili“ s Golemom (takú má prezývku ten „najväčší“ z nich a nielen telom, ale i duchom), boli sme celkom kreatívni. Tým, že človek nemladne, sme z názvu ich kapely Passage spravili Pás Ejdž, nech i v názve kapely trochu reflektuje vek. Alebo len čas, ktorý tak letí aj bez našich blbých kecov?
Continue reading →Horizont červená, skončil sa ďaľší deň.
Obrázky bez mena zajtra Ti ponúknem.
Hviezdy sa chystajú na ďaľšiu nočnú púť,
nie vždy sa v pravý čas podarí dohodnúť.
Zastav sa krok môj, zastav svoj švih,
z nástenných hodín čuť z rýchlosti vzdych.
V batôžku plány a na pleciach tiaž
tak nebuď slepý, čo máš si váž.
Predo mnou močiar, ja valím sa ním
a čísi hlas, som za dobré s ním,
hluchý a nemý je, zapriaham koč,
vraj cesta je smrtná, tak zlez z neho, skoč!
Plný dojmov z konca prázdnin,
keď škola sa už začala,
na „zemiačku“ s vreckom prázdnym
štvrtá bé sa vybrala.
Stojíš na brehu rieky a myslíš na svoj život
a zatiaľ, čo vlnky spájajú myšlienky jednu za druhou
teba trápi, že vraj žiješ tak oslnivo sivo.
Času prúd sa valí a tam je krásne za dúhou.
Prší a smutnú pieseň spieva čierna zem,
že tak dávno tvoja noha nestretla sa s ňou.
Ty len kráčaš, kráčaš v predstavách, ja viem
kam by si chcel, tak nelež stále pod pričňou.