…na pančuche očko, opretá v prievane o prostú stenu metra hľadela priamo do mojich očí. V tom dave si našla práve mňa… A ja som bol v rozpakoch. Vôbec som netušil, čo sa jej v tej chvíli naháňalo hlavou, ale vyzerala spokojne. Taká vyrovnaná so všetkým. Opätoval som jej pohľad a čakal som, čo bude.

„Mladý muž, odlož tú cigaretu, lebo nám popáliš striptérku!“

…líham do postele a zhasínam svetlo….deti už spia a navôkol sa pomaly rozhosťuje ticho….zatváram unavené oči, zaspávam, moja duša sa načisto obnažuje a uvoľňuje všetky popruhy, ktorými bola poviazaná počas namáhavého dňa. Odkladá svoje veci na operadlo stoličky a na tvári sa jej rozjasňuje úsmev, ktorý už teraz vidím celkom zreteľne.

Rád by som týmto spôsobom chcel z celého srdca poďakovať personálu (pani Zdenke, pani Majke atď) z oddelenia FRO na Poliklinike Mýtna v Bratislave.

Rozhovor v kancelárii.

…a tak som ho konečne dostal domov. Ale ako ho dám pod stromček?

… cítim boje v mojom tele. Priznávam.