Pred takmer dvomi rokmi som napísal článok o pomyslenej vitríne, ktorú by som si chcel pre seba postaviť a používať ju ako taký motivačný kúsok mojej duše, kam by som sa vracal. Uzamknutú a len moju. Chcel som sa tam vždy okúpať vo vani pre očistu duše, keď mi bolo čierno. Moja predstava bola mať z nej výhľad do tohoto sveta cez čisté, priehľadné, nezarosené a hlavne nerozbitné sklo a mať istotu. No žiaľ, to sklo sa vlastným napätím rozbilo a niet takého sklára, ktorý by mi ho zasklil.

A nie je to tým, že by nebolo o čom. Práveže je! Ale sú tu isté bloky… čo bloky? …hory blokov, z ktorých by sa už dnes dal postaviť taký menší panelák.

Máš všetko, čo si chcela mať, to musíš uznať. No vo všetkej skromnosti, vieš, že máš i viac? V tvojich očiach som ti vždy čítal nástenku duše, nástenku tvojich i nevyslovených prianí a každé jedno mi bolo cťou ti splniť. Teda pokiaľ to v mojich silách bolo. Doslova som striehol na nové podnety, nové výzvy, aby si bola šťastná, pretože som ťa mal rád. A práve preto máš i viac. A keď si bola šťastná, bol som i ja.

Continue reading →

„Je tam. Vidíš? Tam vzadu je tá tvoja… a moja… moja je… počkaj.. aha, tam, …tam vpravo. Vidíš ju?“

„Mhm, vidím. Ale prečo ja tá moja menšia ako tá tvoja?“

„Neviem, možno preto, že s tou mojou sa spojím skôr, ako je to súdené tebe?“

Spod dverí vychádza dym. Necítiť ho. Len ho je vidieť. Jeho jasnočervená farba je znakom dôležitosti v priestore. Tou farbou na seba upozorňuje a je desivý. Cítim, že to, čo sa okolo mňa deje, nemá moje farby. A ani moju vôňu. Som unesený, citlivý a vnímavý. Cítim, že som a mám strach.

Zazvoní budík a naučeným pohybom ho z mrákot podvedomia vypína skôr, než po treťom zvonení prejde automaticky do agresívneho tónu. Vstáva obyčajne skoro, tak nech nepobudí celý barák. Kým mu zafunguje telo, aby sa na posteli dokázal posadiť, preberie v hlave všetky sny, ktoré sa mu v tej noci premietli na jeho plátne pod viečkami. Hľadá vysvetlenia, či spojitosti s vlastným životom. Len tak fabuluje. Sníva sa mu každú noc a vôbec ho to neobťažuje. A každé takéto ráno, každý takýto ďaľší deň je pre neho celkom nová nádej, aby začal odznova.

Nikoho k ničomu nenúť, alebo inak povedané, nerob iným to, čo by si nechcel, aby bolo tebe robené, inak sa to vypomstí. Na záhorí tomu vyprávjajú, že na každú sviňu sa varí voda.

U každého z nás sú miesta na zemi, kde s vybranou partiou takmer tých istých ľudí dostávaš do života – dovolím si povedať – emočnú a duchovnú očistnú sprchu. Len tak! Pretože ťa majú radi a je to recipročné a príjemné. Takými miestami by som označil Kaliště, kde sa koná každoročne Folkaliště alebo aj Areál u Lamberka na Březníku. Sú to miesta medzi stromami, v lone prírody, kde i zima pookreje. Chodím tam veľmi rád.