Budeme si vyberať autobusy na cestovanie podľa žánru hudby alebo spôsobu jazdy?

Keď sa moja žena usadila v autobuse a ja som sa k nej postavil, začal som sa ako obvykle obzerať okolo seba, či tam niekoho z ľudí nespoznám.
Po jednej zastávke, keď už nebolo koho nájsť sa moja sústredenosť uvoľnila a podvedome som začal počúvať hudbu, ktorá sa s veľkým hukotom rinula z kabínky vodiča. Stál som takmer vpredu, takže som mal možnosť nazrieť priamo do kabínky. Myslel som si, že som veľmi blízko, ale tá hudba typu „bum-čvach“ typická pre nočné hodiny v napráskaných diskotékach bola skutočne nahlas. Asi sa vodič nechcel nechať vyrušovať nastupujúcimi ľudmi. Povedal som si „nejak tú cestu vydržím“ a začal som si teda všímať vodiča. Niečo bolo na ňom neprirodzené. Neviem čo konkrétne, ale mal som taký pocit. Šiltovka na hlave s ohnutým šiltom narazená až do čela, tmavé okuliare a na rukách biele šoférske rukavice, v ktorých sa prsty nadvihovali v rytme hudby. Nič zvláštne, však?

Pozeral som sa na cestu a vôbec som nepochopil prečo odrazu tak neadekvátne a prudko pribrzdil, keď pred neho sa zaraďujúce auto bolo dosť vpredu. Ľudia v autobuse mali čo robiť aby sa všetci neprišli pozrieť zvnútra na predné sklo. Jeho hlava sa pohybovala na môj vkus dosť hekticky sprava doľava a naopak. Sem tam si dokonca celkom zreteľne a nahlas spieval s Queenom slová, ktoré jednoznačne poznal. Vôbec ho netrápilo, že každý jeden cestujúci v tom „jeho“ autobuse má svoje vlastné problémy a že nie každý má zrovna chuť počúvať tú hlasnú hudbu, navyše s jeho „úžasným“ spevom. Tá hudba sa jednoducho nedala ignorovať a asi po dvadsiatich minútach som si okolo seba všimol, že nie len ja som z toho nevrlý.

Ledva sme sa umiestnili na svoje miesta keď tu zrazu autobus zatrúbil. Očakával som, že príde ďalšie brzdenie, ale z tváre vodiča som pochopil, že „iba pozdravil“ kolegu ktorý na zastávke práve naberal ľudí. To už som skutočne nedokázal premýšľať o ničom inom, len o tom kedy z tohto autobusu vystúpim. Keď pod stanicou vystúpila moja žena, ešte som si vypočul jeho pokusy o spev a v hlave mi celkom dunelo…

A na dôvažok sme si na konečnej vypočuli ako znie jeho trúba krásne tri krát za sebou, ale to som už nepátral po dôvode, pretože som bol rád, že budem o chvíľu z tejto diskotéky vystupovať.
A tak sa zamýšľam, sú tu vodiči mestskej hromadnej dopravy pre nás, alebo sme tu my pre nich trebárs ako platiaci za vstupné na diskotéku?