Bol som jej anjelom než sám som stál
pred bielou bránou ospalou,
na tvári skrčené krehké dlane,
jej tichý šepot blúdi tmou.

Biela brána anjelov…

Zapáľ mi sviecu, chcem sa vrátiť späť,
nech vidím pobrežie a zem,
zbav ma tej brány, otvára sa už
a niekde v diaľke plačeš, viem.

Biela brána anjelov…

Tá brána anjelov,
čo ma pozvala
v najkrajšej chvíli
cestou jej záhradou,
kde lásky spia…

Na zem už nevidím,
necítim chlad,
krídla a biela tvár,
ja sa vrátim rád.

Ja sa vrátim rád.