Pocit, keď o Vás napíšu v novinách niečo, čo je skreslené neinformovanosťou samotného autora je neopísateľný. Ba čo viac, tým článkom z Vás navyše spravia neshopného blba, ktorý vlastne ani nepremýšľa, čo robí!

Bulvárne plátky chrlia denno denne rôzne články. Veď nech si chrlia, čítať to nemusíme, ale keď Vám známy povie, že tam o Vás čítal…… duchovný adrenalínový šport sa začína.

Zvedavosť nedá a buď si ten bulvár kúpite, alebo Vám ho niekto z rodiny prinesie rovno pod nos ako to bolo v mojom prípade. Život mi jednoducho priniesol možnosť ukázať sa na televíznej obrazovke. Všetko toto bolo v poriadku, ale neskôr som sa o sebe dočítal, že ma niekto klasifikoval ako „Bláznivý Diktátor“.

Autorka článku to pravdepodobne tak chcela napísať, pretože bulvár je bulvár a takto to čitateľov zaujme oveľa viac ako keby napísala suchú pravdu, ale podľa mňa ani nepochopila alebo nechcela pochopiť celé pozadie toho, čo vlastne vo svojom článku opisovala. Je to jej práca a robí to dobre, pretože to iste čitateľov zaujalo. Ale ten spôsob podania….
Nechcem tu dementovať jej článok, stačí mi fakt, že nech spravíte čokoľvek, vždy sa nájde ten nepravý, ktorý o tom napíše, alebo ten pravý, ktorý o tom napíše úplne inak ako to v skutočnosti bolo. To fakt už človek nemôže urobiť ani „kúsok“ recesie pred kamerou? Je skutočne také fantastické spracovať povrchnú informáciu za „core“ celého článku na margo „účinkujúcej“ osoby? Hlavne, že sa to predáva, no nie?

Teraz chápem a vôbec nezávidím mediálne známym ľuďom, pretože vyrovnávať sa s takýmto nešvárom nie je vôbec jednoduché. A to som účinkoval iba jeden jediný krát a môžem povedať: „Ďakujem, nemám záujem!“