Spláchnem za sebou na záchode a odrazu v umývadle počuť žblnkot vody v sifóne, cez ktorý sa prediera vzduch spätne do domu. Nie raz, nie dva krát, už po niekoľký krát toto pozorujem. Tak sa na to pozrime…
Je mi jasné, že zase bude treba volať „krtkov“ v ľudskej koži, aby nám prerazili a vyčistili kanalizačné rúry a zase zaplatiť, na môj vkus, ako sa vraví „nekresťanské peniaze“. Ale prečo? Veď ten NOVÝ dom je v užívaní iba štvrtým rokom!
Odhliadnuc od možnosti reklamácie už v neexistujúcej firme, pretože mám véééľmi zlé skúsenosti, ktoré po véééľmi dlhej dobe končili väčšinou tak, že sme si problém vyriešili sami, sme začali zvažovať možnosti:
1. – každým rokom nechať „krtkom“ prekrtkovať kanalizáciu – samozrejme za istú „running“ cenu
2. – zakúpiť si krtkovací stroj a každým rokom si to „kutilovať“ sám – samozrejme za istú a nemalú „iniciálnu“ cenu
3. – vykopať, vymeniť kanalizačnú rúru za pár evri a znova zakopať – a tiež v tej samozrejmosti za istú, ale „finálnu“ cenu. Treba však vziať do úvahy absentujúci „Know How“ a potrebu veľkej dávky ľudskej energie, či už fyzickej alebo psychickej.
Rozhodnutie? Jednoznačná výzva číslo tri!
Kopanie nie je také jednoduché ako sa zdá, najmä, keď pôda nie je pôda, ale zmes kamenia, ílu a sem tam i zeminy. Teória stlačenej rúry (bolo ju vidieť z kanalizačnej šachty) bola takmer reálna. Naštudovať si skutkový stav z projektovej dokumentácie, odrezať poškodený koniec, vymeniť stlačenú časť a šup-šup aké ľahké – hotovo.
Ale prd makový! Dokopal som sa do metra tridsať a zistil som, že rúra nie je rozbitá a ani stlačená, len sa akosi zvažuje opačne, teda od kanála k domu. WTF??? A splašky učte sa! Škriabte sa do kopca, lebo v rúre ostať nemôžete! Lenže ma nepočúvali, ostávali tam a čakali.
Po stopách oranžovej odpadovej rúry som kopal hlbšie a hlbšie smerom k stene domu. Ten spád bol celkom slušný a už mi dochádzalo, že splašky nikto neprinúti škriabať sa do kopca. Cca po dvoch metroch som narazil na najnižší bod. Ale ani tu nebolo nič zlomené. Rúra však nabrala iného smeru. Na predkopanú líniu k domu som mohol rovno zabudnúť. Hybaj kopať novým smerom! Hurá! Ako som sa blížil k domu, pôda bola viac vlhká a zapáchala. Cítil som, že sa blížim k problému.
V jame po každom spláchnutí narastala hladina splaškovej vody, no napriek tomu som bol odhodlaný dokopať sa (a teraz doslovne) do konca. A veru som sa aj dokopal. Od prvého výkopu však prešiel týždeň, čo som po večeroch doloval hlinu… a…. sláva! Problém sa našiel. Rúra roztrhnutá na samom konci rovno pod domom.
Pri rekonštrukcii možností ako sa toto mohlo stať sme sa viacerí zhodli na finálnom dôvode. Bager!
Certifikáty o tlakovej skúške potrubí som v správe mal – dobrý argument pre protistranu – no bolo zjavné, že pri certifikovaní bola rúra v poriadku, inak by bol výsledok iný. Rovná rúra bola evidentne zasypaná hlinou, ktorú tlačil bager, pretože nielenže bola zlomená a ohnutá, ale aj riadne odchýlená v smere, odkiaľ na ňu táto hlina tlačila.
Aj keď som podchvíľou už nevedel vytiahnuť gumáky z tak hlbokého blata, bol som vlastne rád, že zvolená možnosť číslo 3 bola nielen výzvou, ale hlavne zdolanou prekážkou.
Projektový nákres:
– začiatok rúry pod domom v hĺbke -501mm
– koniec rúry v strede kanalizačnej jamy v hĺbke pri vstupe -1300mm
Odhalená skutočnosť:
– začiatok rúry zlámaný, jedna časť vyššie ako druhá (zmenšený otvor na splašky s možnosťou vmiešavania okolitej hliny)
– približbe v -75cm prudkého zlomu v hĺbke asi -1500mm sa rúra šplhá do hĺbky -1300mm
Osadenie novej rúry a zahrabanie veľkej jamy bola, oproti neistému odhaľovaniu príčiny problému, už hračkou. Konečne som pochopil, že ten zápach na wc nebol po mne, ale práve z presiaknutej hliny pod domom. Teraz tam už nie je a verte, že sa z každého spláchnutia teším viac ako kedykoľvek predtým. A ten pocit, že si to človek opravil sám… hehe.
Avšak stále nechápem, prečo sú takí ľudia, ktorí dokážu takto odfláknuť svoju prácu. Či som asi naivný, však?