Infúzky do mňa tiekli jedna po druhej a ja som sa obával ako budem spať. Dren mi trčal z pravého boku, kadiaľ mi do fľaštičky odtekala akási červená tekutina a všetko ma bolelo. Myslím, že som ale mal zbytočnú obavu z toho, že nevydržím spať celú noc len na chrbte. Človek sa akosi prirodzene vie prispôsobiť takýmto situáciam, pretože vždy rieši to, čo je v danej chvíli podstatné a čo ho viac bolí. V tomto prípade doslovne. Noc na chrbte bola bez infúzií a v pohode.
Continue reading →Operačný trojboj – časť piata
Primára som našiel skoro ráno v jeho kancelárii. Prezrel si papiere a dohodli sme si termín operácie na pondelok 7. Júla 2014.
Do konca júna som nechcel ja, pretože koncom júna sme mali s deckami plánovaný Ydykseb a chcel som tam byť ešte relatívne fit… no fit.. nerozrezaný… a piateho júla sme mali s kapelou dohodnuté hranie na 4. ročníku Multižánrového hudobného festivalu 2014 v Zapadnutom kúte nad Borinkou. Bolo by preto odo mňa nefér zrušiť to, keď som mal možnosť výberu.
Continue reading →Od k žalúdku k žlčníku – časť štvrtá
Euro obal, v ktorom som si zakladal všetky papiere z vyšetrení sa celkom slušne plnil. V tejto chvíli som však ani len za mak netušil, že tých papierov ešte nie je ani len polovica.
Počas dvoch týždňov do dohodnutého termínu, kedy som sa mal dostaviť na gastroenterologické vyšetrenie som si žil akoby sa nič nedialo.
Continue reading →Od appendixu k žalúdku – časť tretia
Počul som, že na Antolskej v Nemocnici je to ako v bludisku. Na recepcii som sa spýtal na konkrétneho doktora, ktorého meno som mal napísané na výmennom lístku. Poslali ma ku dverám chirurgickej ambulancie. Dvere som našiel hneď po tom, čo som prekontroloval všetky dvere na poschodí, kde som sa nachádzal, ale žiadne meno nekorešpondovalo s tým, čo som mal napísané na papieri. Je to tu naozaj ako v bludisku.
Continue reading →Od bronchitídy k appendixu – časť druhá
Zbehol som po schodoch von z polikliniky a vo vnútri ma akosi zvieralo. Prekérna situácia toto. Mám ísť na Centrálny príjem na Kramáre a doma dieťa s teplotami, o ktoré sa nemá momentálne kto postarať. Poriešime mobilom známych a tak, ak bude treba. Môj vystrašený mozoček pracoval na plné obrátky. Zavolal som dcére, bola v pohode, teplota jej už nestúpala.
Našiel som teda auto a vyrazil som domov pre pyžamo, papuče a zubnú kefku…
Continue reading →Od kašľu k bronchitíde a ďalej – časť prvá
„Ahoj, volajú ma akútna bronchitída a prišla som na návštevu do tvojho tela“ – oznámil mi jedného dňa prvý príznak ťažko zvládnuteľného kašľa. Naivne som si ale myslel, že kamoš Pleumolysin dá ten kašeľ dole ako zvyčajne, veď inak som sa cítil celkom v pohode.
A nedal.
Srdce vo zveráku
Sedím na betóne… predýchavam. V ušiach mi duní každý jeden pohyb srdca ako sa snaží pumpovať teraz zrýchlenú krv. Je divoká ako voda v miestach perejí. Na rukách krvavé fľaky po odreninách a na dlani pravej ruky prasknutý pľuzgier od malej lopatky. Tá hlina je veľmi tvrdá, ťažko sa kope malou lopatkou. Veľká by tam nevliezla a rýľ by sa kvôli množstvu kamenia nedokázal zaboriť viac ako tri centimentre. To už mám vyskúšané. Vŕtačkou s príklepom by sa veru lepšie kopalo. Som však ohľaduplný – tak ma vychovali – je predsa nedeľa dopoludnia.
Continue reading →Mamička potlačte
„Tak čo? Ako to bolo s tou haváriou?“ – dostávam otázku od známeho.
„S akou haváriou?“ – prekvapene na neho pozerám. Asi ale vie niečo viac, ako ja. „Ale choď, to mi snáď nechceš nahovoriť, že si sa s takým ksichtom narodil?“
Myš
Zajtra by sme mali preberať na hodine prírodopisu hlodavce a tak sa mi zdal veľmi dobrý nápad cestou zo školy odchytiť tú myš, ktorá behala zmätene po betónovom ihrisku a priniesť ju na hodinu ako živý príklad. Tá myš do školy ale nedorazila.
Continue reading →Sme kradli
Nie, toto nie je článok o politike, ako by mohlo byť z nadpisu zrejmé. Je o socialistických deťoch, ktoré si dopomohli k svojej zábavke materiálom zo školskej jedálne…
Continue reading →