Niekedy je človek nútený sa zamyslieť. Ja viem, že tento úkon zyvčajne bolí – ako sa vraví – no jeho výsledkom býva vždy myšlienka. Myšlienka aktívna, ktorej niekto vraví nápad, alebo len taká ostýchavá, či spomienková. Verím, že na kategorizácií myšlienok by sa vedel kde-kto vyblázniť.
Avšak hranica medzi myšlienkou a posluchom, či vstrebávaním písma, je len ako tenká blana – vyvstalo mi odrazu v jednej myšlienke pri počúvaní audioknihy. Bolo to ešte vo fáze príbehu, kedy spoznávaš osoby a obsadenie, takže chceš dávať dobrý pozor, aby si sa sám neskôr nevyradil ako piate koleso u voza. A v jednej nebadanej chvíli, bác, to koleso odrazu odletelo a už si celkom inde.
Continue reading →