Tak a je tu deň 29. Prvý míľnik na tejto ceste k lepšiemu zdraviu a kvalitnejšiemu vnímaniu tohoto života. Keďže som merania a váženia počas celej doby nerobil, sám som, naozaj, zvedaný na výsledok. No dobre, jeden krát som sa odvážil odvážiť, ba dokonca som to tu aj spomenul, ale nebolo to relevantné, pretože neubehla ešte doba, kedy som si tento záväzok dal.
Aký môže byť z tohoto subjektívny pocit?
Jednoznačne pozitívny. Nech už budú výsledky akékoľvek, budem spokojný. Možno nie kvôli váhe alebo nejakým centimentrom, ale najmä kvôli faktu, že ten človek, ktorého občas vídam v zrkadle, so sebou niečo robil. Existuje tu nejaký režim, ktorého dodržiavaním sa má dostať do vopred vytýčeného cieľa. A dnešok je naozaj len prvá méta na tejto ceste.
Čo je vlastne tým cieľom? Menej vážiť? Byť chudší? Zdravší? Ba možno i veselší? To nejde len tak povedať. Ide skôr o celkovú spokojnosť so všetkým tým okolo.
Podľa mňa, cesta samotná je tým cieľom.
Nuž poďme sa teda pozrieť či sa niečo zmenilo oproti štartovacím mieram.
Štartovcie miery boli:
pás – 115cm
váha – 114kg
Dnešné miery sú nasledovné:
pás – 107cm
váha – 107,8kg
Rozdielom sú zelené čísla:
pás – mínus 8 cm
váha – mínus 6,2 kg
Výška 190 cm sa mi hádam nezmenila a preto, keď prepočítam pôvodné BMI z 31,58, tak mi vychádza 29.86, čo je o 1,72 menej. Podľa tabuľky vyššie som sa posunul o jednu úroveň k lepšiemu. Síce o chlp, ale posunul. K tomu, aby som sa posunul do kategórie s nízkym zdravotným rizikom, a teda minimálne na BMI 24,9, je potrebné zhodiť 17,9 kg.
A to je podľa mňa blbosť! Veď by som bol chudší ako v čase, keď som vo svojich 26tich rokoch vstupoval do manželstva.
Raz moje, ešte malé, deti pozerali video z našej svadobnej cesty. Bol som tam, ako inak, chudý. Mal som tam 92 kíl.
Náš synáčik na nás pozeral s otvorenými ústami a zahlásil:
„Mami? Tatinko bol vtedy chorý?“
„Nie, prečo sa pýtaš?“ – prekvapene naňho pozrela jeho mama.
„No, že je taký strašne chudý!“ – a jeho zvedavá tvárička potom nechápala ten smiech jeho mamy, ktorý zrazu ako výbuch explodoval po miestnosti.
Preto viem, že „level“ od 25 do 29,9 bude mojim kulminujúcim levelom. A keď sa budem lepšie cítiť, tak nie je čo riešiť.
Hodnotenie:
A či som s výsledkom spokojný? Som, aj keď, v podstate, vždy sa dá polemizovať.
Minulý rok som mal, napríklad, po prvom mesiaci výsledok omnoho lepší. A mal som viac, rozhodne viac excesov. Z pása mi vtedy zmizlo 12cm a kíl som stratil rovných 10. Lenže minulý rok som vôbec nezapojil fyzickú aktivitu, takže verím, že keby som bol na detailnom vyšetrení, rozhodne by som mal zhodeného tuku menej ako je tomu teraz. Vtedy chudli aj svaly. Teda za predpokladu, že nejaké mám :o))
Teraz som športoval – a myslím si, že dosť- takže úbytok zo svalovej hmoty predpokladám minimálny. Takže áno, som veľmi spokojný.
Normálne a zdravé je dať dolu tak 4kg tuku za jeden mesiac.
Ale pokračujeme ďalej. „Nezastavujéém, jenom přibržďujéém!!!“
Raňajky:
Žltý melón. Hneď ako som ho dojedol, som ostal hladný, tak neviem, či toto je dobré. Asi presedlám na Bukovského zvyky, čiže ráno ovsené vločky s rôznymi orieškami a sušeným ovocím.
Desiata:
Banán.
Obed:
Ráno spomeň Bukovského a na obed som ho stretol v tom istom rade k pokladni, kde som stál i ja. Kúpil som si a zjedol zemiakové Gnocchi, olomoucké tvarůžky, biely bio jogurt a posypané strúhaným Grana Padano syrom. Dve MAXI NUTA orieškové tyčinky (pekanové orechy a med) padli za obeť vzápätí.
Olovrant:
Jahôdka (schválne používam zdrobneninu, lebo bola naozaj malá) s čapičkou z bielej čokolády a kokosu.
Tu som sa práve dostal k mojim päťdesiatim minútam športovej aktivity. Už mi to normálne začína chýbať. Tuším som si na to už zvykol.
Večera:
Boli sme v reštaurácii, bo naša dcéruška dnes meninovala. Držal som sa i nedržal. Kofolu som odmietol, lebo je v nej veľa cukru, no zato som si dal jedno nealkoholické pivo. Neodolal som však geniálnej huspenine. Dal som si aj z oškvarkovej nátierky, ktorú tu ponúkajú kým človek čaká na jedlo.
A zabil som to hlavným chodom. Vyprážaný syr. No nie s hranolkami a tatárskou, ale s duseným špenátom na cesnaku a chilli omáčkou.
Doma sme si ešte dali jahody a iné ovocie v belgickej čokoláde. Tí, ktorí to poznáte, viete o akú firmu v Bratislave ide. Tá takéto fajnové pochutinky distribuuje aj vo forme kytíc a bonboniér. Že mňam!
Asi som sa dnes nechal uniesť výsledkom meriania a váženia, ale v podstate sa nič nedeje, takže ideme ďalej. Krásny deň je za nami.