Mal som 26 rokov. V ten rok som sa nechal zlákať na jednu fušku. Dali mi za úlohu zbaliť jednu ženu a nahovoriť ju na veci, o ktorých sa mi dovtedy ani len nesnívalo. Nevedel som ako to chodí v takom svete, ale naučil som sa. Stálo to veľa úsilia, no podarilo sa mi to. Bol som vraj dobrý. A potom mi na to prišli! Po procesných peripetiách ma šupli tam, kde moja sloboda utrpela v celej kráse. Deň predtým mi ešte povolili žúrku, kde som posledný krát videl naživo nahé telo cudzej ženy – na objednávku.
Sedím v cele už 15 rokov a keď to pôjde podľa spisu, tak mám doživotie. Nedali mi ani skúšobnú dobu. Vraj netreba.
Na tom súde som vtedy povedal svoje áno na znak súhlasu s rozsudkom. Tým slovom sa mi zmenil celý život. Porota sa roztrúsila po svete a tú ženu, ktorá bola súčasťou procesu mi dali do cely. Vraj aby som to nemal také jednoduché. A ona tiež. Myslím, že vedeli prečo tak činia. Ešte nám na konci gratulovali akoby sme boli niečo vyhrali.
Vlastne sme vyhrali. Dostali sme najprv takú malú celu, lepšie ako nič. Vtedy nám to stačilo. Malo to jednu izbu, záchod, kúpeľňu a malú kuchynku. A dokonca sme tam mali aj televízor. Nie vždy išla elektrika a tak počas dlhých večerov… Karty sme nehrali a tak vzišlo z toho malé dievčatko.
Už, už bolo na svete, keď nás šupli do iného okrsku. Ale aspoň do väčšej cely. Tak sme ani nemukli, aj keď sťahovanie s dieťaťom v brušku nebola vôbec sranda. Dievčatko prišlo už sem. Mali sme všetko. Okrem kúpeľne, záchodu a kuchyne sme mali tri izby. Neboli veľké, ale bolo sa v prípade potreby kde schovať. Aj televízor išiel a dokonca nás pripojili na internet. Nuž kto by sa sťažoval? A hrali sa aj karty. Návštevné hodiny boli už neobmedzené, čo bolo super. Aj všakovaké iné huncúctva sa potom stvárali. A odrazu tam bol i chlapček. Už nie traja, štyria sme boli.
A keďže sme vo výkone boli vzorní, ponechali nás v tomto okrsku, ale presunuli nás do komfortnej cely. Len o pár kilometrov ďalej. Vraj aby sme sa netlačili a dúfajú, že sa už nami zaoberať nebudú. Nie je to síce samostatne stojaca cela, ale nevadí. Je to dvojcela. Vo vedľajšej cele tiež býva rodina. Ale neviem, za čo sedia oni. O tomto sa nerozprávame. Rozdeľujú nás ploty.
Deti chodia do školy a nás už takmer nikto nekontroluje. Zavládla anarchia a každý si robí čo chce. A to je i nie je dobré.
Neradno sa ale o tom baviť, nech každý svoj zámok sám si odmyká.
Na margo vyššienapísaného by som si dovolil zopár citátov k tejto téme:h
Vstúpiť do manželstva neznamená vzdať sa slobody, ale vymeniť osobnú slobodu za spoločnú. (Pavel Kosorin)
Dobré manželstvo nie je viac než nerozhodná hra dvoch súperov (Gaius Asinius Pollio)
Lepšie je byť ženatý ako mŕtvy. (Molière)
Manželstvo je dlhá konverzácia prerušovaná hádkami. (Robert Louis Stevenson)
Muž znáša manželstvo pre lásku k žene. Žena znáša muža pre lásku k manželstvu. (Gabriel Laub)
V manželstve sa treba niekedy aj hádať, lebo len tak sa navzájom o sebe niečo dozvieme. (Johann Wolfgang von Goethe)
Dnes som si mimo cely zaobstaral nasledovné jedlo.
Raňajky:
Cez vrátnicu som vyniesol nejaké jedlo a keďže ma nechytili, tak som si na nútených prácach mohol zjesť jeden grahamový rohlík s Florou, ľadovým šalátom a suchou kuracou prsnou šunkou.
Desiata:
Počas práce som sa zastavil na malú prestávku, kde som si pripravil kávu s mliekom, hrsť hrozienok a jablko. Už aby bol obed. Tam bude prestávka dlhšia.
Obed:
Couscous mush – nič plánované so spoluväzňami na prácach nebolo a tak som si pripravil toto jedlo. Určite je originálom, pretože som ho práve vymyslel z dostupných surovín.
Do misy nasypeme kuskus a prelejeme horúcim zeleninovým vývarom (z bujónu).
Kým kuskus pučí, nakrájame tri kúsky sušených paradajok (ale vážne suchých, nie tých v oleji) a spolu s na plátky nakrájaným sterilizovaným cesnakom v slanom náleve hodíme ku kuskusu (jasné, že bez nálevu). A keďže je to pomerne suché jedlo, „dogebzíme“ ho jednou tou menšou kyslou smotanou a chilli kašičkou, ktorú som pripravoval v deviatom dni.
V podstate sa jedná o celkom nevábne jedlo, taká obyčajná teplá kaša, ale chcel som tomu dať taký výsosnejší názov, preto Couscous mush.
- Kuskus – je sparená a do guličiek tvarovaná krupica z pšenice, jačmeňa alebo prosa.
- Mush – je v preklade z angličtiny kaša, alebo väzenské jedlo, čo sa mi do tohoto článku náramne hodí.
Olovrant:
Ešte pred návratom do cely som stihol nasypať do krku zo dve tučné hrste hrozienok.
Večera:
Ako vravím, čistá anarchia. Dnes slamený vdovec s deťmi. Teda vlastne s jedným. Druhé, to staršie, išlo spať ku kamoške. Ostali sme doma sami chlapi. A dali sme si zakázané. Ale pssst. Spravil som domáci parížsky šalát (zloženie: chudá prsná morčacia šunka-písali, že bez tuku, hrášok, kyslé uhorky, čierne korenie mleté, majonéza starej mamy pol na pol s kyslou smotanou. To aby to nebolo až tak zase tučné. A už nesoliť, bo šunka je dosť slaná.) K tomu dva biele rohlíky a pohár toho, čo keď miluješ, nie je čo riešiť. Takže takmer všetko zakázané. Ale spokojnosť nadovšetko. Vlastne tá bola až keď som to celé dorazil 100g strakatej mliečno-bielej čokolády od tej fialovej kravy.
A prečo som to takto dorazil? Dnes ráno som sa vážil – akoby mimochodom – a zistil som, že to ide priveľmi rýchlo dolu, tak som to trochu pribrzdil. Veď ide víkend a tam vždy niečo domrvím a hlavne poľavím. Tak uvidíme.