Z hudobného hľadiska je to ôsmy tón diatonickej stupnice s dvojnásobným kmitočtom základného tónu. Pri redukcii váhy je to obyčajný ôsmy deň s vypovedacou hodnotou výdrže 192 hodín vo vopred dohodnutom stravovacom režime.

A kto sa to vlastne dohodol? No predsa riadiaci a rozhodovací orgán v spolupráci s telom, ktoré už vysielalo spätné signály o jeho obrastaní tukovými vrstvami. Vonkajšími, kaziacimi estetiku tela, ale i tými viscerálnymi, oveľa nebezpečnejšími. Tie vrstvy pomaly, ale iste, už znemožňovali bežné pohyby a ak túto činnosť náhodou povolili, tak pľúca už nevládali tú masu prekysličovať.

Ako celok a majiteľ všetkých týchto pozitív i negatív s tým plne súhlasím a som veľmi rád, že riadiace centrum túto novú funkciu plne zvláda. Mám samozrejme na mysli, že zvláda hlavne tú šerednú vôľu, ktorá sa hojdá na detskej hojdačke a snaží sa cvičiť so všetkým, čo jej príde do cesty.

Raňajky:
Banán a mango. Tak dlho som už to mango nemal. To bude asi jeho cenou a rizikom jeho zrelosti.

Medzi týmito métami vošla dnu jedna káva s mliekom bez cukru.

Desiata:
Mrkva. Našiel som ju zabudnutú v práci v šuflíku. Chúďa, bola už zvädnutá a chytiac ju za jeden koniec vyzerala v horizontálnej polohe ako ovisnutý nos ježibaby, ale bez bradavice a samozrejme bez nosných dierok.

Obed:
V tento deň môžem len ovocie, prípadne zeleninu. Povedal som si, že tú paradajkovú polievku, čo mi ostala z víkendu, som vlastne pripravoval z paradajok bez akýchkoľvek zahusťovadiel ako je múka, či škrob. Tak prečo ju nemať dnes na obed? Tak aj bolo.

Dnes som akýsi viac hladný. Ujedám zo šuflíčka prírodné slnečnicové a dyňové semienka. Aj tie sušené ďatle bez kôstok nie sú zlé. Zožral som ich deväť.

Olovrant:
jablko a pomaranč s časovým odstupom cca pol hodiny.

Večera:
Pomaranč, 4 sušené marhule, hrsť dyňových prírodných semienok a hrsť hrozienok. Dúfam, že už dnes hladný nebudem.

A zajtra mäsooooo…