Túžiš po šťastí? Tak si naň zamier, jednoducho si ho nastav ako cieľ! Dá sa to? Nakresli si veľký terč a do stredu ho zobraz ako desiatku. Ako gro všetkej snahy! Tam budeš mieriť. Ale budeš potom cítiť, že pri dosiahnutí tohoto cieľa to šťastie naozaj nájdeš? Fakt si to budeš myslieť?  No tak si ho rozmeň na drobné a stanov si z jeho fragmentov malé ciele. To budú tie kruhy okolo. A tak si vybuduješ pomyslené schodíky k tomu svojmu veľkému, no nie? A potom? Potom už len postupne, krôčik po krôčiku sa budeš snažiť na tieto malé schodíky našľapovať a plniť na nich úlohy tak, aby si mohol vystúpiť o schod vyššie. Vyššie k ďalšiemu mini-cieľu. Len tak sa dostaneš k tomu veľkému a vysnívanému šťastiu. Nie?

Ale pozor! Môže sa stať, že budeš tak zabratý do honby za vlastným šťastím, alebo triafaním sa do stredu toho nakresleného terča, že ti unikne jeden a celkom podstatný fakt. Tam, kde je tvoj cieľ, ten, ktorý si si na začiatku stanovil, nakreslil, alebo zobrazil a veril mu, tak tam šťastie veru nenájdeš.
Šťastím je totiž už samotná cesta k nemu… Veď si si ho už predtým rozmenil na drobné, nie?

Možno naozaj patetické, ale…. Je to ako s vitamínmi. Sú zdravé, keď ich berieš po stanovených dávkach. Prospievajú, posiľňujú a čo ja viem, čo všetko ešte…. ale hlavne prinášajú osoh a udržiavajú ťa v určitom leveli spokojnosti. Netreba preto ani písať, že vo veľkom množstve naraz z nich nebude veru mega-osoh. Skôr jeden mega-prúser, nespokojnosť a frustrácia. A tak nejak to bude aj so šťastím. To musíš uznať. Čím si vyššie, tým sa črtá cesta ostrejšieho a bolestivejšieho pádu. Tá možnosť tu predsa je.

Šťastní sú podľa mňa tí, ktorí sú spokojní s tým, čo majú a vedia si to vážiť, udržiavať i ovládať. A teda triafajú postupne jedným šípom do svojho terča, majú z toho radosť a pomaly si pripočítavajú body. Nie je podstatné trafiť vždy stred! Podstatná je snaha ho trafiť, takže je tu akési napätie, akési očakávania a naplnenia, ale hlavne cesta, po ktorej kráčať je istou náplňou do koláča spokojnosti.

A ten, kto taký koláč nechce, sa bude snažiť strieľať viacerými šípmi naraz. Je to logické?

Takým ostane len zbytočne nedotknutý terč, lebo všetky šípy, alebo väčšina z nich, ktoré si takto naň vystrelia sa minú účinkom a rozutekajú sa ďaleko okolo terča. Darmo si tam svoj cieľ tak prácne nakreslili. Ten sa na nich bude škodoradostne usmievať a bude si naďalej istý, že žiaden z takýchto šípov doňho dieru nespraví.

Dávno som už pochopil, že všetko má svoj čas, svoju postupnosť i svoje spôsoby. Ako sa hovorí, nič sa nedá odrbať, lebo sa ti to vráti z druhej strany ako bumerang. Takže ak chceš šťastie, kľudne si k nemu stanov ciele a choď po tejto ceste a zbieraj ho po kúskoch ako kvety z jarnej lúky. Na konci šťastie nebude, lebo v rukách už budeš držať veľkú kyticu lúčnych kvetov a každý jeden kvet, keď sa naň pozrieš, sa ti odvďačí svojim príbehom šťastia, ktorý si už prežil.
A tá kytica v tvojich rukách už zostane tvojim šťastím navždy.