Šťastnú cestu

Pobehujem po vlakovej stanici ako šialený. Už vyše mesiaca sa pýtam pri každom okienku, či by ma nezobrali na vlak, či nemajú pre mňa miestenku, alebo aspoň miesto v uličke, aby som sa pohol ďalej a nestál tu len tak na podpore od zriadencov. Vidím tu mnoho ľudí, ktorí necestujú, čo ešte na vlak nastúpiť nechcú, lebo im to takto asi vyhovuje, alebo sú rovnako zúfalí v hľadaní toho správneho vlaku ako ja. Najviac je ich sústredených pred okienkom, kde musia dokladovať dôvody, prečo tu chcú ostať, no ja chcem ísť ďalej. Naučiť sa ako to v tom novom vlaku bude fungovať, prispôsobiť sa jeho farbe a byť tam užitočný rovnako ako pre strojvodcu, či v záujme vlastnej spokojnosti. A znova sa tešiť zo života ako predtým…

Napriek tomu, že tých vlakov na výber nie je dnes veľa, snažil som sa. Niektorí mi v okienku ani dodnes nedali vedieť, takže človek vlastne ani nevie na čom je. Tí čestní ma po pohovore oslovili aj tou negatívnou správou „Ďakujeme Vám za účasť vo výberovom konaní, no zvolili sme pre pozíciu vo vlaku vhodnejšieho kandidáta.“ – a bola ich váčšina.

Po takmer pätnásťročnom cestovaní v jednom vlaku sú tieto chvíle hľadania prinajmenšom zaujímavé. Najprv sklamanie a zúfalstvo, keď vás z vlaku vyhodia –  lebo vám zrušili sedenie – potom radosť zo slobody, entuziazmus a sebaprezentácia pri rôznych okienkach, ktoré patria rôznym strojvodcom s rôznymi brandingovými farbami a samozrejme po mnohých odmietaniach ťažké pocity sklamania, ba až depresie. No fuj! Človek musí byť silný, najmä keď má na ramenách silnú záťaž v podobe hypotéky, či iných záväzkov, ktoré sa jednoducho nedajú len tak striasť ako veľké snehové vločky jedného zimného rána.

A zajtra bude zase inak – priatelia.

To nešťastné pobehovanie po stanici sa vyplatilo. Tým, čo tam stále pobehujú, alebo ešte netušia, že o chvíľu pobehovať budú, prajem veľa šťastia, aby čím skôr našli ten SVOJ vlak.

Nie je dôležité kedy, ale či.

Môj vlak je pripravený a zajtra doňho nastupujem. Príde na deviatu koľaj a ja tam už budem stáť aby mi neušiel. Je to veľká príležitosť, zlom v živote, zmena.

A potom, keď sa budeme na trati s hukotom vlakových súprav míňať, zamávam ti z okienka. A dúfam, že so širokým úsmevom…

Šťastnú cestu.