„Snaž se ve svém životě udělat věci, které Tě odprostí od stresu, nervů a smutku. Udělej to pro svůj lepší život…“

Nie je to tak dávno, keď mi toto povedal jeden skvelý, múdry a navyše veľmi krásny človek!

Musím uznať, že je to úžasná myšlienka, jednoduchá, no o to zložitejšie je naplniť jej podstatu…
Viem to, lebo som to už niekoľko krát v živote skúšal a to skôr, ako som túto radu do života dostal…

Stres, nervy a smútok, to sú takí kamoši, ktorí idú svetom ruka v ruke. Prekvapivé? Ani nie! Zjavujú sa náhle a nečakane. Veľmi často si ich uvedomíme, až keď nás dostanú celého. Zastrú nám pohľad, znemožnia pohyb a tvorbu zdravých myšlienok a paralyzujú akýkoľvek sval, ktorý sa snaží byť opozitný ich nátlaku. Dokonca i poradie, v akom sú tu spomenuté sedí.
Ako sa potom sústrediť na to, aby sme si urobili život lepším, aby bola motivácia viac sa snažiť?

A čo je to vlastne lepší život? Eliminovať z neho všetko zlé? Dá sa to vôbec? Balanc predsa jestvuje, to znamená, že celok nám vždy tvorí len to, čo je v ňom. Nie? Ani do pohára nenatlačíš viac vody, než je jeho obsah! Inak pretečie! Lepší život môže teda znamenať vyššiu zastúpenosť toho pozitívneho, oproti tomu negatívemu, ktoré by malo byť v útlaku. A stres, nervy a smútok sú atribúty, ktoré vraj patria do toho zlého zastúpenia. Veď tak všetci tvrdíte!

Ako to teda spraviť, keď sa na teba valí stres, máš z toho nervy a keď si v tom už po uši, si z toho nekontrolovateľne smutný? Ako? Keby na toto jestvovala odpoveď, aj keby bola nemožne komplikovaná, určite by som sa ju snažil si osvojiť a obrniť sa tak aurou krajšej farby. Farby mojej aury sú také aké sú, aj tak ich nevidím, ale keď ich cítim, stojí to za to. Stačí, keď tú auru dokážeš prečítať ty, ktorý máš o mňa záujem. Ty ktorý chceš tieto farby vidieť. Ty, ktorý mi dovolíš vidieť na oplátku zase tie tvoje úžasné farby. Ak viem, že čierna farba bolí, snažím sa ju riediť bielou, no aj keď sa to niekedy podarí, je z toho zvyčajne obyčajná šeď… Nie vždy výjde snaha na úžitok, ale súhlasím, že vždy treba zvoliť tú správnu kombináciu farieb. Hlavne podľa seba, nie podľa iných.

Aj les je v noci tmavý a studený a cez deň, keď sa do korún stromov oprú horúce lúče slnka, je odrazu z neho niečo iné, niečo nádherné. A stačí mu tak málo – Slnko a Deň.
Preto stačí, keď noc plný stresu, nervov a smútku prejdeš obrnený spánkom a ráno si zoženieš Slnko, ktoré ťa bude sprevádzať počas dňa, kým zase príde tá hnusná noc.
A deň plný farieb bude zase tvoj. Tak ber!