„Prečo neješ?“ – pýtam sa svojho syna, ktorý sa len vykrúca na stoličke za stolom namiesto toho aby sa pustil do teplého obeda, no dostávam odpoveď len vo forme sklopených očí niekam pod stôl a odutých líčok. Už nemá význam naliehať, lebo viem o čo ide. Veď ho predsa poznám. Oproti nemu zase jeho sestra rozdeľuje detskú porciu na tanieri na dva tábory, ten, čo je dobrý a všetkých jeho bojovníkov s ruksakmi plnými vitamínov má rada a ten, čo by jej hádam ublížil, ťažkí mäsití smraďoši. Pritom tajne dúfa, že si túto jej aktivitu nevšimnem. No má to význam riešiť?

Júj priatela, dúfam, že Vám nenarobím priveľké chúťky, ale rád by som sa podelil s Vami o pár záberov, ktoré nám pri príležitosti narodenín môjho suseda a tiež aj mojich, spáchali naši hostia na malej domácej sushi párty…

Zemiakové pyré, jedlo prakticky bez práce, akurát to šúpanie zemiakov nemusí byť príjemné, ale vy, ktorí to máte „v ruke“ mi snáď dáte zapravdu. Ale čo s ním, keď sa mäso zje a pyré ostane ležať v chladničke?

… i povedal som si zas „nech“, budem tučný, ale šťastný, aj depresiu mi to zaženie…. Tá sladká chuť rozplývajúca sa v ústach, tá láva dotýkajúca sa každého zákutia zubov hmmmmm, chuť mlieka a milión iných prísad, mňam, to dáva zmysel. Zubári a dietológovia, prosím, nečítajte! Reč je o konzumácii Salka, zahusteného kondenzovaného a veľmi sladeného mlieka.

Je to len o pôžitku.