Category Archives: Moje kecy zo SME

„Gastro-trauma“ z jedálne?

„Prečo neješ?“ – pýtam sa svojho syna, ktorý sa len vykrúca na stoličke za stolom namiesto toho aby sa pustil do teplého obeda, no dostávam odpoveď len vo forme sklopených očí niekam pod stôl a odutých líčok. Už nemá význam naliehať, lebo viem o čo ide. Veď ho predsa poznám. Oproti nemu zase jeho sestra rozdeľuje detskú porciu na tanieri na dva tábory, ten, čo je dobrý a všetkých jeho bojovníkov s ruksakmi plnými vitamínov má rada a ten, čo by jej hádam ublížil, ťažkí mäsití smraďoši. Pritom tajne dúfa, že si túto jej aktivitu nevšimnem. No má to význam riešiť?

Continue reading →

Odložené okuliare

Takmer v strede zamrznutého jazera nebýva zvykom, aby boli osadené lavičky pre sezónnych hokejistov typu rodiny s deťmi proti inej rodine s deťmi. Mamičky urputne brániace svoje teritórium bránkoviska a ješitnosť detí, keď ich oberie o puk nejaký zanietený dospelák… to sú krásne okamihy, pre ktoré sa oplatí takto stretnúť a zašportovať si…

Continue reading →

Salkár

… i povedal som si zas „nech“, budem tučný, ale šťastný, aj depresiu mi to zaženie…. Tá sladká chuť rozplývajúca sa v ústach, tá láva dotýkajúca sa každého zákutia zubov hmmmmm, chuť mlieka a milión iných prísad, mňam, to dáva zmysel. Zubári a dietológovia, prosím, nečítajte! Reč je o konzumácii Salka, zahusteného kondenzovaného a veľmi sladeného mlieka.

Je to len o pôžitku.

Continue reading →