Trochu recesie pohrať sa s názvom tejto kapely nezaškodí. Keď sme dávnejšie „pařili“ s Golemom (takú má prezývku ten „najväčší“ z nich a nielen telom, ale i duchom), boli sme celkom kreatívni. Tým, že človek nemladne, sme z názvu ich kapely Passage spravili Pás Ejdž, nech i v názve kapely trochu reflektuje vek. Alebo len čas, ktorý tak letí aj bez našich blbých kecov?
Continue reading →Horizont červená, skončil sa ďaľší deň.
Obrázky bez mena zajtra Ti ponúknem.
Hviezdy sa chystajú na ďaľšiu nočnú púť,
nie vždy sa v pravý čas podarí dohodnúť.
Zastav sa krok môj, zastav svoj švih,
z nástenných hodín čuť z rýchlosti vzdych.
V batôžku plány a na pleciach tiaž
tak nebuď slepý, čo máš si váž.
Predo mnou močiar, ja valím sa ním
a čísi hlas, som za dobré s ním,
hluchý a nemý je, zapriaham koč,
vraj cesta je smrtná, tak zlez z neho, skoč!
Zamorené územie, vo vzduchu pláva kyselina závisť,
čo nesedí jej, zaženie, už nevieš kam a pokiaľ môžeš ísť.
Rukou siaha na tvoje ja a psychicky ťa tlačí k zemi,
do tváre ti napľuje, keď stráca pôdu pon nohami.
Zhaslo svetlo, moja ruka sa jemne dotýka tvojej tváre,
cítiš iný svet, teplo i jas a obom sadá na viečka tma.
Nikdy nie je dosť, čo človeku chýba, po čom túži,
čo a koho potrebuje a ty sa mi predsa rozplývaš sťa bledá hmla.
Bolí ma, bolí, že to svetlo znovu niekto zapne
a oči budú plné sĺz a strachu zo samého seba.
Tu mi tíško šepkáš hlasom, ktorý tak rád počúvam
a tam, tam ťa budem vidieť ako malú bodku z neba.
Budem ti písať prstom do piesku
vyschnutých potokov,
kadiaľ som šiel a tak veľmi ťa chcel
a ranný vzduch, tak chladný,
že by som ostal
a pozoroval kto a ako budí deň.
Tam pred bránou Šašo krvavý si oči pretiera.
Už doslúžil. Poslali ho do zberu. Ťahaj!!! – kričali v zlosti.
Útržky zo starých časom zájdených novín pripomínajú nielen to, aké noviny sa v onej dobe distribuovali, ale i časy, keď si v tých novinách našiel seba. Nie meno menovca, ale seba. Určite si bol na seba hrdý, lebo v tých časoch to bolo skôr výnimočné ako samozrejmé. Hlavne, že nešlo o kolonku FKÚ pátra.
Continue reading →
Stepujúc na zastávke Mestskej Hromadnej Dopravy, vyzerám do tmy, či už uvidím približovať sa “môj” autobus. Očami pátram po štyroch svetlách nad vozovkou – dve bežné celkom tesne nad cestou a dve menšie o niečo vyššie. Taký osvetlený pomyslený štvorec by to mal byť. Taký predsa obyčajné autá nemajú. To moje už častejšie oddychuje doma. Nie je to síce tak pohodlné, ale rozhodne je to efektívnejšie. X krát som to už prepočítaval a stále mi vychádza, že cestovať MHD-čkou do práce a z práce je lacnejšie. A nejde len o peniaze. Taká ranná cesta autobusom je ako nemá tvár facebooku. Nikto mi nič nevraví, ale predsa sa dá veľa z ich “nástenky” prečítať. Veď posúď sám…
Continue reading →