…čo sa darčeka k narodeninám blízkeho človeka týka, vždy je to prinajmenšom ťažká voľba. Vybrať ten správny, vyhovujúci, alebo len taký, čo naozaj poteší. Buď beháme po obchodoch a necháme sa inšpirovať „regálovkami“, alebo jednoducho vysedávame za počítačom po internetových e-shopoch „browsujúc“ a rátame pritom ďalšie dni, či nám to stihnú dodať včas. Alebo jednoducho vieme, čo si daná osoba praje a ideme po tom ako hladný lev po nevinnej koristi. Tým ostatným, čo vždy vedia, čo darovať, s úctou závidím. Po rokoch spoločného spolužita je táto voľba náročnejšia – lebo si myslíme, že už všetko majú…
S hmotným darčekom sa však naša dcéra k oslave narodenín jej mamy neobťažovala. Vyrobila si darček vlastný, čím nielen mojej manželke, ale i mne vyrazila dych. Rozhodne to nik z nás neočakával…
Kým sme so synom potajomky kuli plány, čo kúpime jeho mamine, dcéra mlčala. Dokonca ma predbehla i v tom, že zo svojich málo peňazí, čo pri sebe mala, požičala bratovi, aby jej kúpil nejakú tú sladkosť. Iba s istotou povedala, že už darček má. A tak som to neriešil. Priznám sa, sám som bol zvedavý, čo tá trinásťročná baba zase vymyslela.
A pozrime sa, chvíľu nám trvalo, kým sme obaja pochopili. Myslím, že obrázky komentáre nepotrebujú.
No uznaj, nie je to cenný darček k narodeninám?