…keď mama mojej mamy do nebies odišla…

Keď mama odíde za modré nebesá
a vánok privanie jej vôňu od lesa,
deti máš dospelé, už majú svoje rodiny,
spomienky veselé na mamu bez viny.
Všetko sa zdá prázdne, kým to prebolí,
aj hlas v krku viazne pokým čas ho povolí.

***

Nechaj plynúť čas,
veď ako voda v rieke rany brehom vyčistí.
Dobre bude zas
aj keď nám osud naše cesty ticho zneistil.
Nechaj plynúť čas,
ešte máme nesplnené úlohy domáce,
veď ani jeden z nás
nebude mať večné vianoce.

***

Posledné obrazy, nikto ich nezrazí
zo steny spomienok horí mamin plamienok.
V dome, kde duše ostali, tam, kde si vyrástla,
tam, kde ste bývali, záhrada zarastá.
Všetko sa zdá prázdne, kým to prebolí,
aj hlas v krku viazne pokým čas ho povolí.
Nechaj plynúť čas…