„Vieš, nemôžeš sa celý rozdať, musíš byť aj kúskom egoista!“ Možno mal pravdu, ale…
Úplne som na seba zabudol, keď som pri pôrodoch vítal svoje deti na tento svet. Obe boli nádherné! Také slzy šťastia som nikdy predtým na svojej tvári nepocítil…

…na pančuche očko, opretá v prievane o prostú stenu metra hľadela priamo do mojich očí. V tom dave si našla práve mňa… A ja som bol v rozpakoch. Vôbec som netušil, čo sa jej v tej chvíli naháňalo hlavou, ale vyzerala spokojne. Taká vyrovnaná so všetkým. Opätoval som jej pohľad a čakal som, čo bude.

„Mladý muž, odlož tú cigaretu, lebo nám popáliš striptérku!“

…líham do postele a zhasínam svetlo….deti už spia a navôkol sa pomaly rozhosťuje ticho….zatváram unavené oči, zaspávam, moja duša sa načisto obnažuje a uvoľňuje všetky popruhy, ktorými bola poviazaná počas namáhavého dňa. Odkladá svoje veci na operadlo stoličky a na tvári sa jej rozjasňuje úsmev, ktorý už teraz vidím celkom zreteľne.

Rád by som týmto spôsobom chcel z celého srdca poďakovať personálu (pani Zdenke, pani Majke atď) z oddelenia FRO na Poliklinike Mýtna v Bratislave.

Rozhovor v kancelárii.

…a tak som ho konečne dostal domov. Ale ako ho dám pod stromček?

… cítim boje v mojom tele. Priznávam.