Pred štyridsiatimi piatimi dňami bolo pôvodným plánom vrhnúť sa na 90 dňovú diétu, ktorá mi minulý rok priniesla krásny výsledok mínus 14kg. Ak by som bol naďalej v tomto duchu pokračoval, dnes by bol práve deň, ktorý by som mohol kľudne označiť ako polovica behu na tejto trati. Keď sa tak pozriem na zápisky z minulého roka, vydržal som tam denne zapisovať okolo 30 dní. V porovnaní s týmto rokom to boli neobrúsené články len o tom, čo som jedol. Dnešné články som oživil o celkom iné a myslím si, že zaujímavé segmenty zo života a až pod nimi som zakomponoval samotnú podstatu redukcie váhy.
Áno, pôvodným zámerom bolo naozaj prejsť si celých 90 dní. Ja ich vlastne aj prejdem, len to nebude 90 dní. Bude ich viac! Nie je to len o týchto dňoch, je to o prístupe k samému sebe.Úspech prvého mesiaca ma celkom namotivoval a celá tá ušlá doba ma zase naučila ako sa dá stravovať inak. Ako premýšľať, alebo vôbec úmyselne neúpremýšľať nad výberom konzumovaných potravín. Naučil som sa priznať vlastnú vinu, ba dokonca verejne sa takto haniť. Naučil som sa ovládať, ale aj podliehať. Vsugeroval som si, že táto moja redukcia váhy (RV) je niečo viac, než obyčajná diéta. A áno, je. Prirodzene selektujem všetko, čo mi príde pod ruku a pristihol som sa, že premýšľam celkom inak. A to je len dobre. Ba dokonca mi to vyhovuje.
Je dobré vedieť, že konzumácia klobások, alkoholu, mastných jedál a iných zdraviu neprospešných potravín je len akýmsi excesom a že je je dobré sa vždy vrátiť k takej strave, ktorá telu robí dobre. Dá ho vždy doporiadku a dokonca je veľmi chutná a keď sa dodrží správne zloženie, je aj ľahká pre žalúdok i telo. A poťažmo i pre ducha.
Písanie článkov je ale veľmi časovo náročná záležitosť a nie každý deň je na to čas. Spočiatku som písanie nadbiehal, t.j. napísal som si hlavnú líniu článkov vopred na niekoľko dní, čo síce zabralo v tom momente veľa času, ale potom sa to zúročilo a dokázal som v podstate v reálnom čase „vypľúvať“ články jeden za druhým. V poslednom čase som však články skôr dobiehal ako písal v čase, jednoducho som ich dopisoval spätne k príslušným dňom. Pri písaní takýchto „dobiehajúcich“ článkov to potom pôsobí pocitom „musím“ a tým pádom to už nie je taká zábava ako s pocitom „chcem a baví ma to“.
Nekončím so zdravším stravovaním. To je jasné! Končím len s denným písaním článkov. Občas, keď bude čas, sem rád niečo napíšem, alebo keď prejdem nejakým podstatným míľnikom, či pri úspechu… To je jedno. Píšem rád, takže verím, že mi to bude chýbať. Teraz pred sviatkami som však viac vyťažený, preto mením prioritu bez toho, aby som prestal jesť aj tie zdravé dobrotky.
Takže ešte dnes poskytnem zloženie jedálničku aj keď som s ním nebol spokojný. Avšak cesta k cieľu je vždy ťažká keď treba niečo zo seba obetovať. Cieľom ale nie je tak úbytok váhy a menej tuku pre denné nosenie ako naučiť sa stravovať primerane svojmu veku, aby jedlo samotné bolo vlastne liekom a nie tichým zabijákom ako tomu v mnohých prípadoch býva.
Raňajky:
4 malé celozrnné chlebíky o rozmeroch 5,5cm x 9,5cm potreté chrenovou nátierkou. Už som nevedel, čo mám v tých potravinách vymyslieť.
Desiata:
V robote sa varila kapustnica, takže som sa akosi nevyhol, respektíve podľahol som, ochutnávaniu koliesok klobás, údeného mäsa a kyslej kapusty. 2 strúčiky cesnaku napravili dych tým správnym smerom a dojedol som aj ďumbier, čo ostal ležať na dne pohára, z ktorého som pil zázvorovo-medovo-citrónový čaj.
Obed:
Pho Bo, alias Klikinečko polievka na Nobelovej. Dnes nebola až taká fantastická, ale účel obeda splnila.
Olovrant:
Z chladničky sa na mňa usmial dva a pol centimetrový kúsok sušenej klobásky, tak som ho za trest zožral, hajzla jedného! :o)) Ale po tomto intermezze som si dal radšej dva knackebroty potreté s Crème fraîche. Zapil som ich 1dcl sójového vanilkového mlieka.
Večera:
Ten Crème fraîche mi zachutil a keďže ešte ostal, rozložil som ho na 5 knackebrotov a celé som to zapil 2dcl sójového vanilkového mlieka.
Priatelia, ďakujem Vám.