„Tu som“ – pošepkal jej do uška, keď ho s očami plnými mydlovej peny hľadala s rozpaženými rukami v priestore sprchy.

Vošiel k nej do sprchy a nežne ju odzadu objal okolo tela. Tvár jej nasmeroval do prúdu vody, ktorý sa ležérne rinul zo sprchovej hlavice, čoby letmý jarný dážď. Voda jej vehementne zmyla penu z tváre.

Už ho videla a cítila. Zatvorila oči a šťastne sa k nemu pritúlila…

Idylické, však? Pravdepodobné? Neviem, no rozhodne je to individuálne.

Hlavne s vekom. Kto si ako ustelie, tak bude v noci šuchotať.