Nemala by byť nedeľa tak trochu oddychová? Ono, keď toho máš veľa, tak sa nejaká tá práca musí rezervovať aj práve na tento oddychový deň – veď pre niekoho je aj tento deň ako kažý iný. – no mám pocit, že som to tentokrát asi prehnal. Ale bol to krásne využitý deň. No veď posúď sám…

Ráno ma zobudil kamarát, či mu neprídem niečo pomocť. Konečne som mal „našliapnuté“, že by som mohol spať viac ako 6 hodín, tak sa musím priznať, že som bol na seba nahnevaný, že som večer na telefóne nevyužil tichý mód. Ale keď už som bol hore, tak prečo nezačať fungovať? Vylihovaním v posteli a pretriasaním vlastných myšlienok sa toho veľa veru neurobí. V telefóne ma čakala od kamaráta informačná smska, že o jedenástej na hrade budú čapovať nefiltrovanú verziu môjho obľúbeného piva. A to je celkom rarita. Moja odpoveď? „Nedám to, ale vďaka za info.“ To som ešte netušil, že to bude viac ako pravda.

Po povinných procedúrach a nahodení montérkového odevu som sa hneď vrhol na varenie obeda. Veď grilované hovädzie rebrá si vyžadujú veľa pozornosti a samozrejme aj veľa času na prípravu. Už som na nich popracoval dva dni – prvý deň, vybrať z mrazáku a nechať v chladničke rozmraziť a deň druhý, pekne napácovať a odležať. No a dnes bol ten deň tretí. Samotné pečenie a „zožranie“.

Keď sa už rebrá piekli, vyhrabal som spoza záhradného domčeka pekne prehrdzavený fúrik a hybaj s ním tomu kamarátovi, čo ma ráno zobudil. Bolo to celkom rýchle. Preniesli sme z jedného miesta na iné miesto v jeho záhrade celkom ťažkú drevenú údiareň (boli sme na to štyria, tak klídek), nahodil som si od neho na fúrik štyri vrecia betónovej zmesi, čo sme si už predtým dohodli a dovŕzgal som sa domov skontrolovať, či sme ešte nevyhoreli kvôli fičiacej rúre. Zbytok rodiny ešte samozrejme spal.

Mäso sa pomaly pieklo, všetko bolo v poriadku. Ehm.. vlastne ma hnevala tá kuchynská batéria, ktorá akosi povolila a keď si ňou otočil, pohlo sa to celé akoby to ani pripevnené nebolo. Nuž tak som sa dal do rozoberania, hľadania správnej podložky a neskôr aj „zobudivšej“ pomoci, ktorá mi tú batériu podržala, kým bolo potrebné ju odspodu riadne upevniť.

Rozhodol som sa, že dnes polievka nebude a tak som dovaril ryžu a pripravil mrkvový šalát. To by malo hádam stačiť. Dopečené mäso som odokryl, z omáčky vybral a dal ešte dochrumkavieť na vyššej teplote do rúry. Vyredukoval omáčku, dochutil a tak, veď to poznáš, proste piplačka. Kým sa to celé redukovalo, stihol som si ešte „pošpízovať“ zásoby a spísať zoznam na nákup a nabrúsiť nože na hovädzinku i dcére pomôcť s počítačom a trimovaním videa. Popritom som v rámci spisovania nákupného zoznamu poupratoval a podopĺňal všetky koreničky. A tých mám veru veľa, presnejšie okolo 30 fľaštičiek a mnohé sa do nich ani nedostali.

Ani neviem ako sa to potom celé zomlelo, ale na túto časť dňa vôbec nie som hrdý, no stalo sa, že sme sa s manželkou dosť vážne pohádali (neznášam hádky!!!). Dokonca tak vážne, že s nami ani neobedovala. A keď deti odišli, ostal som pri stole s vlastnými myšlienkami sám. Aj chlapovi sa občas tlačia slzy do očí. Poupratoval som teda riady i kuchyňu. V podstate toho nebolo veľa, pretože keď varím, túto činnosť robievam celkom prirodzene priebežne.

Na spodnom WC som našiel takmer plné umývadlo vody, ktorá ešte stále dotekala. Neviem, možno som to naozaj nechal v tomto rozpoložení ja, ale v tejto chvíli to bolo celkom jedno, pretože to bol vlastne signál, že práve teraz je tá chvíľa, kedy je potrebné to odtekanie už doriešiť. To vlastne znamenalo vybrať oba šuflíky, povoliť skrinku zo štyroch skrutiek na stene, eliminovať silikón medzi stenou a umývadlom, celé to posunúť vyššie kvôli odtoku, skrátiť odtokovú umelú hadicu, vymyslieť jej spätné upevnenie tak, aby to celé netieklo, pripevniť skrinku nazad tak, aby bola v rovnováhe – bulbinka vo vodováhe je v tomto úžasný kamoš, znova zasilikónovať špáru medzi umývadlom a stenou, otestovať tesnosti a zasunúť šuflíky nazad. Uff! Ale brnkačka…

Doobedie bolo teda za mnou a tak som si doprial relax za stolom na terase. Popíjajúc kávu som sa v hlave prehrabával myšlienkami a snažil som sa ich popadané vytiahnuť z kaluže smútku a sklamania. K tomu mi dopomáhlali tabuľky bielej čokolády.

A keďže sa mi ich všetky nepodarilo vytiahnuť a nikam sa mi nechcelo, vybehol som do podkrovia a trochu ponaháňal loptu virtuálnymi panáčikmi vo Fife na Playstation 3. Zase relax! Stanovil som si časový limit na takýto oddych a myšlienky sa mi celkom podarilo z kaluže vytiahnuť.

Takto relatívne ustabilizovaný som s odhodlaním nabehol za manželkou na krátky, ale pritom veľmi vážny rozhovor. Predmet rozhovoru tu rozmazávať nebudem, ale po takejto chvíli to chcelo nejakú fyzickú prácu. A tak som vybehol na dvor.

Spoza domčeka som si do altánku naťahal asi 12 plných kýblikov okrasného štrku, ktorý tam bol odsúdený na doživotie. Tak som ho pekne využil a zapracoval do betónového stola, ktorý bude slúžiť ako podklad pre pizza pec a záhradný krb. Samozrejme som nezabudol ani na armovanie, ale kari rohož som si už sám naplietol dávnejšie, takže tam predpripravená čakala práve na to, aby sa ponorila do tejto zmesi.

Kompletne spotenému mi potom umývanie dvanástich kýblikov, stavebného fúrika, motyky, ktorou som ručne miešal betón, kelne, špachtle a hladítka, pripadalo ako riadny relax.

Keďže moje oči zbadali nedokončenú prácu, ktorá tam na mňa čakala odkedy som spravil automatické otváranie brány, nuž vrhol som sa i do toho. Kým som vyrezával kamenný obklad a špároval diery na nosnom múriku, nabil som si akumulátory do ručnej vŕtačky. Natrel som mechanizmy brány, aby to celé nehrdzavelo a nastavil časovo oneskorené automatické zatváranie brány. A potom som sa pohľadom chvíľu kochal a testoval otváranie a zatváranie. Úchylné, však?

Poupratoval som po sebe a uvedomujúc si, že na nákup už nemusím, pretože medzičasom boli nakúpiť manželka s dcérou, som si otvoril moju obľúbenú značku piva, za ktorým som do mojej schránky hodil kúsok večere. Škoda, nefiltrované by padlo práve v tejho relaxačnej chvíli úžasne.

Potom to už nebola práca – už bol takmer večer – ale také drobnosti, ako príprava tašky s motovecami (keď pôjdem pre motorku do servisu v inom meste), kontrola ako tuhne betónový stôl, vyvešanie práve dopratého prádla (mal som to chuť vyvešať, tak prečo nie?) a upratanie hudobných nástrojov zo včerajšieho hrania na jednej oslave (gitara, basgitara, taška so sluchátkami a sadou ústnych harmoník, stojanu na mikrofón a notového stojanu, kufríka s gitarovými pedálovými efektami a napokon taška so spevníkami).

Hneď po sprche, bolo ďaľším dnešným relaxom (vlastne som v nedeľu len relaxoval, xixi) sledovanie videí v posteli do notebooku. A keď už som konečne chcel zaspať, tak mi akosi prišlo, že som toho dnes veľa spravil a tak som si to len tak zo srandy takto spísal. Pritom som mal naplánovanú len výrobu toho betónového stola a nedeľný relax.

A nešlo mi zaspať! Budík nastavený na šiestu ostal smutný, že ani dnes si necrnkne. O pol piatej som ho totiž predčasne zastavil. A zase som spal málo, len štyri a pol hodiny.
To zas bude deň!