Jeden citát k tej deviatke:
Radšej budem deväťkrát podvedený, ako by som raz nedal tomu, kto to skutočne potrebuje. (Ján XXIII.)
Myslím si, že deväť z desiatich lekárov by nebolo proti. S radosťou by som s nimi
zdieľal tieto riadky, ktoré svedčia o tom, že som naozaj so sebou niečo začal robiť.
Konečne
Z hudobného hľadiska je to ôsmy tón diatonickej stupnice s dvojnásobným kmitočtom základného tónu. Pri redukcii váhy je to obyčajný ôsmy deň s vypovedacou hodnotou výdrže 192 hodín vo vopred dohodnutom stravovacom režime.
Sedmička je pekné číslo. Píše sa jednoducho a keď ju otočíme o 180° dostaneme formované „L“. A vôbec, keď sa na všetko pozrieme o niekoľko stupňov inak, tak aj to najhoršie sa odrazu zdá byť celkom akceptovateľné. Lenže takto otáčať svoj pohľad nie je vôbec jednoduché. A u ľudí ani bežné.
Čo keby sme zamenili zem s nebom? Budeme vedieť lietať tak ako i vtáci vedia po zemi behať? Asi nie. Tú zem máme, takpovediac, istú a v nebesiach sú naše sny. A keď to tak nemáme, tak si to jednoducho vytvoríme. Zem, po ktorej budeme s istotou chodiť i nebesia, v ktorých budeme stavať vzdušné zámky zo svojich snov.
Ako sa to vraví? Do tretice všetko dobré? Alebo ako by bol povedal Adolf Peter Záturecký – folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg, „Všetko dobré do tretieho razu.“ A ja to mám na dva krát tri krát.
Latinská paralela k tomuto výroku znie „Omne trinum perfectum“, čo v preklade znamená „Všetko troje dokonalé.“
A ide sa pomaly hore. Asi si začínam zvykať na „nežranie“, pretože šmátrajúc medzi nedojedenými zvyškami v chladničke moja myseľ ostáva bez pokušenia. Hm, divné. Inokedy by som tam zožral všetko čo je načaté. Veď to tam zaberá miesto a do mňa sa to predsa vlezie. No nie? Takzvaná „výživa“ pre OTPčko.
Ešte nebola ani prvá, ani druhá a ani tretia záhrada a už tu máme štvrtú, že? Boli to len dni, i keď nie celkom obyčajné. Dnes však tomuto ďalšiemu neobyčajnému dňu nepoviem inak ako Záhrada.
Continue reading →Vraví sa, že do tretice všetko dobré. Lenže toto je stále len začiatok.Takže aká tretica? Len obyčajný tretí deň.
Dnes budem mať uhľohydrátový deň – teda, budem sa držať pôvodnej myšlienky 90 dňovej diéty – a v tento deň budem môcť aj sladké.
Ono už ten obed – spätne sa pozrúc – vyzerá, že mi asi niečo chýba. Už to malo nábeh na taký malý „excess“, ale ustál som to aspoň tak, ako je zapísané. Zatiaľ si telo len zvyká. A ja samozrejme tiež.
Zdá sa mi, že čas akosi spomalil. Včerajšok som vyhodnotil ako pozitívny v zmysle dodržania predsavzatého. Zaspávalo sa mi dobre, ba dokonca som nadránom mal chuť „típnuť“ budík a pokračovať v spánku. Nemôžem to však pripisovať jednému jedinému dňu správnejšieho stravovania. Viem, že bude treba pevnú vôľu, odriekanie, kombinovanie správnych potravín a hlavne odolávať pokušeniam.
Continue reading →Tak dnes štartujem. Už musím!
Cítim sa veľmi zle, no mám už jedno veľké plus. Už som si nezapálil Jeden celý mesiac, tri týždne a päť celých dní.
A toto je ten zasraný dôsledok. Pribral som totiž na pôvodnú, minuloročnú váhu.
Takže za rok cca 14kg.
A to je veľa!!!
Cítim ako sa mi dvíhajú líca tesne pod oči, keď sa usmejem. Tlačia mi na spodnú časť očí. No fuj! Get rid of it!!!
Budem sa snažiť evidovať všetko, čo vložím do toho môjho, nechutne nenažraného otvoru. Vraj to pomáha korigovať množstvá.
… a to je ťažké. Ťažšie ako sa nechať zlákať na zlé chodníčky.
Keď tak premýšľam, tak napriek tomu, že je je to viac ako zženštelé, napriek tomu už fakticky dlho premýšľam o tom, že si zavediem denníček. Trápne, však? Ženy stále poukazujú akí sú chlapi hrozní, lebo sa nevedia otvoriť. Vraj nevedia o svojich pocitoch vôbec rozprávať. A nevedia vôbec používať jazyk rétoricky, hlavne že ho vedia používať na úbohé omieľanie žrádla, pitie piva či lízanie venušinej brázdy.