S občianskym vo vrecku čakal som, že sa toho veľa zmení vo chvíli, keď stúpim na osemnásty schod. A nič! Pod mojou váhou ani len nezavŕzgal a ani mi neotvoril tajné dvere. Všetko bolo akési až príliš rovnaké. Pred pár dňami som však stúpil na okrúhly, štyridsiaty schod. Ten síce trochu zavŕzgal, ale v podstate zase nič! Akurát som sa obrátil dozadu smerom tam, kde je prestretý stôl, na ktorom sa vyníma celkom rozdielne jedlo ako tomu bolo pred dvadsiatimi rokmi. Hold, tých skúseností je asi o drobec viac.
Continue reading →Hodinu nevieš, no aj keby si vedel, pripravený nebudeš
Žiaľ je to tak. Nedá sa pripraviť sa na odchod blízkeho a milovaného človeka, nech sa akokoľvek snažíme, nech si to akokoľvek racionálne zdôvodňujeme, a je úplne jedno, či ho strácame pred očami pomaly, alebo veľmi pomaly. O náhlom odchode na druhý svet ani nehovorím, no v každom prípade nám ostáva večná rana na srdci s kozmeticky neopraviteľnou jazvou.
Continue reading →Nekvalitná práca alebo ako sa splašky nenaučili do kopca štverať
Spláchnem za sebou na záchode a odrazu v umývadle počuť žblnkot vody v sifóne, cez ktorý sa prediera vzduch spätne do domu. Nie raz, nie dva krát, už po niekoľký krát toto pozorujem. Tak sa na to pozrime…
Continue reading →Som nechápavý blbec
„Som nechápavý blbec, jasné, nič nechápem a na veci okolo nás sa pozerám divne a vôbec neviem, čo sa Ti deje v hlave!“ – vytočený do nepríčetna jej zakričal, keď za sebou zabuchol dvere domu.
Continue reading →Ona a On a sú doma
Sú mladí, adoptovaní. Nemôžu byť ešte spolu. Sami, len tak bez dozoru. On je v jeho veku ešte stále panic, taká netestovaná zdržanlivosť. A Ona? Tá je na také ešte priveľmi mladá… a kto by to chcel riskovať? Veď ešte nedospeli…
Continue reading →Ako sme si chceli na Rudave zakempovať
Plánovaná stanovačka na štýl oteckovia s deťmi, piatok ráno, prvý júlový deň, zlá predpoveď počasia, destinácia Zelená Voda. Toto úvodom. Vzhľadom na DEEJAY SESSION OPEN AIR BEACH FEST, ktorý sa mal konať na Zelenej Vode práve v tento termín a vzhľadom k predpovedanému počasiu sme zmenili destináciu nášho deviateho ročníka stanovačky na ATC Rudava. Čoby nie, tam už bola krásne modrá obloha. Chodievali sme tam od roku 2003 ako oteckovia s deťmi a vždy nám otvorili s úsmevom bránu i keď podmienky tam neboli zrovna najlepšie. Dnes neotvorili. Kemp bol mŕtvy…
Continue reading →Postoj chvíľa, krásna si
In vino veritas alebo ako sme si boli v sklípku zaspievali…
„Kurňa, veď zorganizujte niečo“ – povedal jeden kolega na margo chýbajúcich, teda nie tak častých, spoločenských aktivít zo strany zamestnávateľa. Veď budovanie týmov je jeden z aspektov úspešného napredovania celej firmy, no nie? ehm… ehm… patetické, ale stále pravdivé..
Continue reading →Skór neš mosím IT ešče mosím IT
…píp, píp, píp, píp…. zadal kód na zabezpečovacej jednotke a priložil zamestnaneckú kartu, aby sa dostal do práce tak ako každý deň. Už so sklonenou hlavou kráča na jeho pridelené miesto a i dnes, tak ako po dni predošlé, okrem tej práce, ktorú si na dnes naplánoval a v noci nad ňou premýšľal, nevie aké prekvapenie ho tam čaká. Aký bude mať i dnes deň?
Continue reading →Poézia pochmúrna…
… keď depka opantáva …
Continue reading →