Prišla ako blesk z čistého neba a hneď ma chytila za srdce. Nevedel som ako sa brániť. Nevedel som ako budem reagovať. Budem sám sebou a či panikáriť? Napriek tomu, že som predtým o nej ani len netušil som sa na ňu tešil od chvíle, keď sa mi o nej donieslo. A ten pocit, keď už nebudem tým, kým som bol doteraz, bol tak nesmierne vábivý…

… a zajtra prídi k nám. Povedala mu na rande, keď sa lúčili. Naskočil do autobusu a ešte z okna jej zamával tešiac sa, že ju zajtra znovu uvidí. Bol rád, že budú u nej doma. Vonku sa naháňali vetry – po ulici, medzi domami, ale nakúkali aj do autobusu. Chlad sa cez oblečenie drzo dotýkal nahej pokožky. Až striasalo.

Bolo to už dávno, keď naše deti ešte len spoznávali svet, no môj vtedajší kolega, perfektný človek (zdravím Ťa Ľuboš), mi na základe svojej skúsenosti so svojou dcérou povedal toto: „Peťo, mať deti je super vec. Ale len tak do jedenásť rokov, kým to príde do puberty. Potom to treba zabiť a začať odznovu.“…

Jo, jo, takhle nějak to bylo, jedlo se, zpívalo a pilo… A herci zhodili svoj šat zo svojich duší, keď opona zastrela posledné pohľady divákov predtým hladne sledujúc ich predstavenie. Z tváre pozhadzovali masky určené pre karneval pracovného života a znovu boli sami sebou. Vraj konečne.

…čo sa darčeka k narodeninám blízkeho človeka týka, vždy je to prinajmenšom ťažká voľba. Vybrať ten správny, vyhovujúci, alebo len taký, čo naozaj poteší. Buď beháme po obchodoch a necháme sa inšpirovať „regálovkami“, alebo jednoducho vysedávame za počítačom po internetových e-shopoch „browsujúc“ a rátame pritom ďalšie dni, či nám to stihnú dodať včas. Alebo jednoducho vieme, čo si daná osoba praje a ideme po tom ako hladný lev po nevinnej koristi. Tým ostatným, čo vždy vedia, čo darovať, s úctou závidím. Po rokoch spoločného spolužita je táto voľba náročnejšia – lebo si myslíme, že už všetko majú…

Nebolo mu treba si takéto niečo ani len pomyslieť aj napriek tomu, že sa už dlho potácal v divokom stereotype bežného života (povinnosti, pravidelné činnosti, plánovania a iné, sami to poznáte). Začiatkom roka však bol nútený zmeniť svoju zabehanú prácu. Organizačné dôvody. Asi to naozaj chcelo zmenu. Neplánoval, prišlo to prirodzene a samé od seba.  A práve toto neočakávané prepnutie pomysleného vypínača to celé jednoducho spustilo…