Author Archives: Flamky

Pozor, prechod pre otcov!

Ach jo, chlapi! Ono to vôbec nie je tajomstvo, že tak, ako ženám dochádza vekom k pomalej regresii hormónov vo vaječníkoch a následne im tento prechod končí menopauzou, tak sa u chlapov v istom veku objaví podobné klimaktérium s tučným názvom andropauza.
Tak pozor, pozor, testosterón na ústupe!
No do riti!!! A je mi ho vôbec treba???

Continue reading →

Zvyk je železná košeľa

Príliš sme si asi každý už zvykli na svoje trápenia, každý na tie svoje bremená, ba dalo by sa povedať, že sme si ich priam prirodzene prisvojili, pretože potom, keď naskytne sa príležitosť to zmeniť, tak sa jednoducho stiahneme späť do svojej ulity, teda do toho priestoru, na ktorý sme už zvyknutí a jednoducho ju necháme odplávať. Pretože tak je to možno najjednoduchšie. V tom sme jednoducho doma, v tom sme jednoducho dobrí. Toto ľudia asi robia.

Continue reading →

Keď vlci vyjú na poplach

Keď páni vlci vyjú, bijú sa a pijú. Keď cítia, že v rajóne sa zmena blíži, nevrlo na mesiac hlavu dvihnú a odpoveď zo sfér vyšších čakajú. Veď nik z nich nevie, čo bude, až spln sa skončí a mesiac cúvať začne. Veď nik nevie, kto prežije z nich tento spln a kto z nich sa nasýtený a či o hlade do brlohu vráti.

Continue reading →

Je mi nahovno! Čo s tým?

Je mi naozaj nanič. Každý večer sa napriek tomu – ani neviem vlastne komu – poďakujem za prežitý deň a dúfam, že ráno bude lepšie. No príde večer a zase tie isté hnusné pocity, ale znova sa poďakujem, lebo viem, že môže byť ešte horšie ako je toto.
Je mi ale nahovno a to je fakt!

Continue reading →

„V neděli se nedělá“

Nemala by byť nedeľa tak trochu oddychová? Ono, keď toho máš veľa, tak sa nejaká tá práca musí rezervovať aj práve na tento oddychový deň – veď pre niekoho je aj tento deň ako kažý iný. – no mám pocit, že som to tentokrát asi prehnal. Ale bol to krásne využitý deň. No veď posúď sám…

Continue reading →

Zarastať na moste

Raz mi jeden Anjel podsunul do pozornosti článok s názvom „O mostu stavěném jen z jedné strany“.  Po jeho prečítaní som ostal v zamyslení ešte dlhú dobu. Veľmi sa mi ale páčila myšlienka, ktorú si teraz dovolím zacitovať. Táto silná myšlienka popisuje ako postaviť vzťah tak, aby sa neprepadol do priepasti pod ním:

„Most se nikdy nestaví z jedné strany. Most se staví tak, že se na obou stranách vybudují základy. Dostatečně silné na to, aby unesly společnou stavbu. Poté se na oba pilíře přistavují mostní díly, až se obě strany nad propastí sejdou a propojí.“

Continue reading →

Sára z Kysúc

Sme ako súsošie stojace na pol ceste medzi Bratislavou, Kysucami a Austráliou. Presne tak! Sám neviem kde to vlastne je a či toto súsošie vôbec stojí. No keď oči zatvorím, vidím ho v plnej kráse. Tí dvaja tam k sebe jednoducho patria.

Continue reading →

Duševne toxický človek

Neuveríš, kým nezažiješ! Aj takto by sa dal charakterizovať postoj k duševne toxickému človeku. Pokiaľ ti totiž o takomto človeku niekto rozpráva, stále veríš, že sám by si sa snažil takéhoto človeka pochopiť a pomôcť mu aj napriek tomu, že nezávisle z každej strany dostávaš o ňom iba nepríjemné fakty. Aj keď tie sú podávané totálne znechuteným spôsobom. Stále ale nie si schopný pochopiť, čo tak strašného na tom môže byť, že sa to celé nedá prekúsnuť. V očiach tých ľudí, ktorí už s ním prišli do styku, vidíš len zdesenie a úzkosť, otvorené ústa i otázniky v očiach. Neveríš. Až do momentu kým zažiješ. Až potom, aj napriek tvojej protisnahe neuveriť, uveríš aj keď nechceš.

Continue reading →

Starý chlieb – čo s ním?

Čerstvý chlieb jednoducho nemôže vydržať čerstvý večne. Je preto celkom bežné, že v chlebníku, v špajzi, alebo kdekoľvek si zvyknutý ho skladovať, jednoducho zostarne, prípadne rovno celý stvrdne. Alebo objavíš na jeho tele nevábne fľaky začínajúcej plesne.
Ako sa hovorí: „Na chleba sa ťažko robí.“ a preto ho predsa nebudeme vyhadzovať. Tu nájdeš zopár tipov ako takýto chlieb v rôznej fáze starnutia, môžeš stále ešte využiť v tvojej fantastickej kuchyni. Tak poďme na to…

Continue reading →

Vychoval som

Vychoval som dcéru,
           vychoval som syna.
Priznávam, namôjveru,
           že bola to aj drina.
Keď puberta ich čapla,
           egom spoza masky,
sírou z očí diabla,
           kreslili nám vrásky.

Continue reading →